Pri čítaní Svätého písma vidíme, že matka Ježiša Krista je úplnou súčasťou Božieho plánu. Jej prítomnosť v Božích dejinách nie je náhodná, ale dejiny spásy sú spojené s Pannou Máriou. Prvú zmienku o Ježišovej Matke máme v úvode Svätého písma po tom, čo Eva, ako matka ľudstva upadla do hriechu a postavila sa proti Bohu. Vtedy Boh zvestuje svetu novú Evu, ktorá rozdrví diablovi hlavu.
”Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom; ono ti rozšliape hlavu, ty mu však zraníš pätu!” (Gen 3,15)
Na konci dejín spásy čítame o žene odetej slnkom, s mesiacom pod nohami a korunou z 12 hviezd. “Potom sa na nebi ukázalo veľké znamenie: Žena odetá slnkom, pod jej nohami mesiac a na jej hlave veniec z dvanástich hviezd.” (Zjv 12,1)
Katolícka Cirkev nikdy nehlásala ani nehlása, že by Panna Mária bola dôležitejšia ako Ježiš Kristus. Panna Mária je však tak úzko spätá s Ježišom Kristom a so spásou človeka, ako žiaden iný človek. Ona je prvá z nás ľudí a je najsvätejšia zo všetkých svätých. Rôzne kresťanské komunity stojace proti Katolíckej Cirkvi zasiali okolo Panne Márii veľkú hmlu neúcty, ktorá je v rozpore s tým, čo jej prejavoval samotný jej Syn Ježiš Kristus tu na zemi. Katolícka Cirkev je mystickým telom Ježiša Krista a preto túto úctu, ktorú Ježiš k vlastnej Matke prechovával už tu na zemi, preniesla Cirkev do svojich slávení.
Vytláčanie významu Panny Márie je odrazom neporozumenia samotného Svätého písma a je odrazom neporozumenia dejinam spásy. Spôsob, akým sa stavajú niektorí protestantskí teológovia a iné cirkevné organizácie k Panne Márii, je urážkou jej Syna rovnako, ako by bolo urážkou človeka, keby ktokoľvek urážal jeho pozemskú matku. Ak neprejavujeme úctu k matke svojho najlepšieho priateľa a naopak urážate ju, ako si môžete myslieť, že tým neurážate aj jej syna, ktorého nazývate vlastným priateľom? Ak niekto neprechováva úctu k našej vlastnej pozemskej matke, ako si môže myslieť, že sa tým necítime, my smrtelní synovia a dcéry, dotknutí? Ktorý pozemský človek by toto akceptoval a to napriek tomu, že sme nedokonalé stvorenia a nedokážeme milovať tak, ako miluje samotný Boh. Je zarážajúce, ako veľmi sa protestantská teológia vzdialila samotnému učenia Luthera a Kalvína, ktorí nielen považovali Pannu Máriu za Božiu matku, ale verili aj v jej celoživotné panenstvo. Oni v to nielen verili, ale to aj hlásali.
Ježiš Kristus nám nikde nedáva najmenší popud k tomu, aby sme znevažovali jeho Matku. Bola to práve Panna Mária, na podnet ktorej urobil svoj prvý verejný zázrak v Káne. Boh Otec začal dejiny spásy tým, že hovorí o Márii a predpovedá nepriateľstvo medzi satanovým a jej pokolením. Zároveň zvestuje víťazstvo Márii nad satanom. Satan zviedol našu pozemskú matku a preto Boh satanovi oznamuje, že daruje človeku nadpozemskú matku, ktorá bude zahrnutá všetkými milosťami. Cirkev nehovorí, aby sme sa rozhodli milovať buď Ježiša alebo Pannu Máriu, ako sa tp snažia svetu nahovoriť iní. Cirkev hovorí, že máme milovať Ježiša a Pannu Máriu, ako jeho matku. Kto miluje matku, neznamená, že nemiluje Syna. Akého dobrého syna uráža, že niekto miluje a má v úcte aj jeho matku? Idea, že máme mať v úcte len Boha a prejavovať úctu jeho matke a svätým, je pomýlená. Rovnako, ako by bolo pomýlené modliť sa k svätým ako zdroju milostí, požehnania. Katolíci sa nemodlia k svätým, ale prosia svätých, aby orodovali za nás u Boha a vyprosovali pre nás potrebné milosti. Žiadne učenie Katolíckej cirkvi nehlása, že Panna Mária niečo sama dosiahla. Panna Mária je najvyšším ľudským stvorením. To, že nezlyhala vo svojej úlohe ako naša pozemská matka Eva je preto, že s Bohom spolupracovala. Panna Mária nie je Boh. Ona je človek, ako my, ale prvý z ľudí. Preto máme k nej prístup ako k nikomu inému. Preto nám ju Boh dal priamo z kríža za duchovnú matku, ktorá ma sprevádzať svoje deti na ceste do neba. Nezostalo nič, čo Boh mohol človeku dať k dispozícii a čo je potrebné na ceste spásy a nebol by tak urobil. Odrezať Pannu Máriu z teológie spásy robí akúkoľvek teológiu nedokonalou. Nikto nemôže porozumieť na zemi Bohu tak ako tomu bude v nebi. My žijúci na zemi sme povolaní, aby sme však Bohu porozumeli tak dobre ako máme možnosti a v rámci obmedzených ľudských kapacít. MYslieť si, že viem porozumieť Synovi a nemusím rozumieť úlohe matky, je však nemožné. Je to ako chcieť hrať futbal bez lopty. Všetko to, čo na ceste do neba nám lepšie umožní spoznať Boha a byť mu bližšie, je pomocou pre nás samotných. Kto si myslí, že Matka nepovie pravdu o svojom Synovi? Kto si myslí, že ak sa budeme utiekať k Matke Boha, odvedie nás preč od Boha? Navyše keď je to aj naša matka? Ktorá dobra matka by chcela, aby jeden syn alebo dcéra nepoznali druhého jej Syna, aby nemali o ňom pravdivú predstavu a nepoznali ho v celistvosti, akým skutočne je? Panna Mária vie ako nikto iný, akú lásku Boh prechováva pre človeka. Odmyslime si teraz duchovný rozmer ich vzťahu a zostaňme na čisto fyzickej úrovni.
Panna Mária Ježiša porodila a vychovávala tak, ako každá iná matka. Boh sa zveril do výchovy človeku. Mária sa s ním smiala, hrala, žartovali spolu. Tak ako každá iná matka. Len matky si vedia predstaviť tú bolesť, keď sa musia pozerať na trýznenie vlastného dieťaťa a nemôžu nič pre jeho záchranu urobiť. To dieťatko, ktoré držali v rukách je nespravodlivo mučené a oni sa musia len prizerať až do konca. Ktorá matka by netrpela pri predstave, že toto utrpenie je zbytočné pri pohľade na duše neveriacich a hriešnych ľudí, ktorí končia svoj život v pekle, lebo neprijali Ježiša? Je to nielen bolesť za stratou týchto duší, ale je to bolesť nad zbytočnosťou utrpenia, ktoré pre záchranu týchto duší Ježiš podstúpil. Aké utrpenie rodič prežíva ak jeho dieťa má vysokú teplotu a leží v posteli a nič s tým nevie ihneď urobiť. A pokúsme sa vcítiť do pocitov Panny Márie pod krížom. A pritom nedokážeme my hriešni ľudia čokoľvek a kohokoľvek milovať tak intenzívne, ako milovala svojim čistým srdcom Panna Mária, bez najmenšieho náznaku sebectva. Preto je prvá a z nás ľudí najlepšia. A to preto, čím prešla, to čo dokázala a preto, prečo bola Bohom vybraná. Boh si neprepožičal telo od náhodného dievčaťa. Boh si pred vekmi vybral najčistejšie stvorenie zo všetkých ľudí. Ona sa stala pravou archou vteleného slova. Ona sas tala naplnením významu Starozákonnej archy.
Starý zákon obsahuje v sebe predobrazy, ktoré sa naplnia v Novom zákone. Napríklad, keď Mojžiš na púšti vztýčil hada, pri pohľade na ktorého židia uštipnutí hadom boli zachránení, tak Ježiš Kristus vztýčený na kríži zachrani tých, ktorí sa pozrú na neho na kríži a uveria. Nový zákon hovorí o Ježišovi Kristovi ako o novom Adamovi. Ak je nový Adam, je logické, že musí byť aj nová Eva. Tak ako Adam a Eva nám svojim hriechom zahatali cestu do neba, nový Adama a nová Eva nám túto cestu znovu sprejazdnili. Tak ako hriech a smrť prišla na zem tým, že Eva povedala Bohu nie, tak aj spása prišla na zem tým, že nová Eva povedala Bohu áno a zlu nie. Je to úplne logické a preto je Panna Mária novou Evou.
Stalo sa módou, že katolíkom vyčítajú, že sa modlia k Panne Mária. Po prvé, ako sme už povedali, kresťania sa nemodlia k Márii, ale na jej orodovanie. Po druhé štýl a rozsah modlitby je taký, ako použil Boh. Katolíci opakujú slová, ktoré na adresu Márii povedal podľa svätého písma archanjel Gabriel « Zdravas Mária, milosti plná, Pán s tebou » a slová sv. Alžbety, matky Jána Krstiteľa « Blahoslavená si medzi ženami a blahoslavený je plod života tvojho Ježiš ». Toto sú slová, ktorými nebo oslovilo Pannu Máriu. Kde je problém v tom, že katolíci ich opakujú a pripomínajú si ich? Katolíci si tieto slová nevymysleli. Ak Pannu Máriu takto oslovilo nebo, kto sa odváži povedať, že sa k nej týmito istými slovami nemôže prihovárať hriešny svet?
Boh hovorí o Márii v protoevanjeliu v knihe Genezis, ako o žene, ktorá rozpučí hadovi, teda satanovi, hlavu. Rozpučenie lebky, ktoré sa spomína v protoevanjeliu, je symbolom absolútneho a konečného víťazstva. Preto. Štyri evanjelia Nového zákona nemajú všetky texty spoločné ale to, čo všetky štyri majú identické je, že miesto, na ktorom na kríži zomrel Ježiš, hovoria, že sa volalo Golgota, čo v preklade znamená lebka. Žena ohlasovaná v evanjeliu, ktorá mala rozpučiť lebku satanovi je Mária, ktorá kľačí pod krížom na mieste zvanom lebka. Ak Ježiš je naším bratom a ona je naša spoločná matka, tak Cirkev, ktorú tvoria veriaci, oprávnene nazýva Máriu – Matkou Cirkvi. Mária, ako každá dobra matka, bdie nad svojimi deťmi a nechce ich záhubu a zatratenie. Pestujme si preto vzťah so svojou nebeskou matkou. Eva je našou matkou po prirodzenej stránke. Mária je našou matkou v nadprirodzenom rozmere. Eva nám dáva fyzický život, Mária nás privádza do duchovného života. A to preto, že Ježiš to tak chcel. Nie preto, že Mária by niečo uskutočnila sama, mimo Ježiša.
Druhým predobrazom Panny Márie v Starom zákone je archa zmluvy. Archa zmluvy pochádzala z čias kedy židia putovali po púšti a Mojžiš do nej vložil tabule s Desiatimi Božími prikázaniami. A keďže Desať Božích prikázaní boli dané ľudstvu Bohom, môžeme taktiež povedať, že v arche sa nachádzalo Božie slovo. Z príkazov, ktoré Boh dal Mojžišovi, ktoré sa týkalo archy vieme, že už počas jej zhotovovania nič nečisté nemohlo prísť do jej blízkosti. Ak Boh požadoval takúto čistotu pre svätyňu, ktorá mala niesť jeho slovo vytesané do kameňa, akú čistotu vyžadoval od ženy, do ktorej sa mal on samotný vteliť? Nič nečisté alebo hriešne sa jej ani len dotknúť nemohlo a to od prvého momentu jej počatia až po jej posledný výdych, pretože bola matkou Boha. Keď Mária prišla na návštevu k Alžbete, privítala ju slovami: « Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne? » (Lk 1, 42). Reakcia Alžbetinho ešte nenarodeného dieťaťa pripomína, ako kráľ Dávid skákal a tancoval od radosti, keď prinášal archu zmluvy do Jeruzalema (2 Sam 6, 14 – 15). A Dávid sa pred procesiou pýtal: „Ako príde Pánova archa ku mne?“ (2 Sam 6,9). Je to veľmi samozrejmé, že archa zmluvy bola predobrazom Panny Márie, pretože nesie v sebe Ježiša.
Kráľovná v dejinách Izraela nikdy nebola manželkou kráľa, ako je to zvyklom v západnej civilizácii. Pre židov bola kráľovnou vždy matka kráľa. Z Knihy Kráľov vieme, že kráľ mal pred kráľovnou veľkú úctu. Nie preto, že by bola viac ako kráľ, ale pre jej výnimočnosť. Dokonca vieme, že ak sa kráľovná ocitla v rovnakej miestnosti s kráľom, ten sa jej na znak úcty poklonil. Atribútom kráľovnej bolo, že kráľ splnil akúkoľvek požiadavku kráľovnej. Počas 400 ročnej židovskej kráľovskej histórie, matka kráľa sedávala po pravici kráľa. Panna Mária je matkou kráľa a miesto, ktoré Šalamún pripravil pre kráľovnú matku, bola predobrazom miesta, ktoré bolo pripravené pre Pannu Máriu.
Pred spáchaním prvotného hriechu bola naša matka Eva bez dedičného a osobného hriechu. Do stavu hriešnosti ju uvrhol satan. Ako inak sa malo začať obdobie spásy s novou Evou a novým Adamom, ak nie tým, že Panna Mária bola počatá bez dedičného a bez osobného hriechu? Panna Mária nám zjavila túto pravdu vo svojom zjavení v Lurdoch kde sa predstavila ako Nepoškvrnené počatie. Aj napriek tomu aj ona, rovnako ako naša prvá prirodzená matka Eva, mohla Bohu povedať « nie ». Tak, ako Máriu nepoškvrnenú Boh počal a tým, že mu zostala po celý život verná a nezhrešila, vrátila sa do neba ako nepoškvrnená. Pri prvom verejnom zázraku v Káne Galilejskej, Mária Ježišovi oznamuje, že hostiteľom prišlo víno. Ježišova odpoveď znie pre všetkých, ktorí nerozumejú jej teologickému významu, hrubo : « Čo mňa a teba do toho žena? Ešte neprišla moja hodina » (Jn 2, 4). Prečo Ježiš Máriu nenazval matkou, ale stroho « ženou »? Pretože Ježiš sa v tejto chvíli obracia na Máriu z titulu jej úlohy, ktorú plnila v pláne spásy ako nová Eva a o ktorej protoevanjelium v Starom zákone hovorí ako o « žene ». Druhý moment, kedy Ježiš hovorí o Panne Márii nie ako o matke, ale ako o žene, bolo pred vydychnutím ducha na kríži, kedy z Márie urobil matku apoštola Jána slovami « žena, hľa tvoj syn » (Jn 19, 26). Takto bola Panna Mária korunovaná za matku ľudí.
Protestantská teológia hovorí, že Panna Mária mala aj ďalších synov okrem Ježiše. Prečo by Ježiš Jánovi zveroval vlastnú matku, ak by mala iné deti, ktoré by sa o ňu mali povinnosť postarať? V tých časoch, kedy Ježiš žil, bolo obrovskou verejnou potupou, veľkým hriechom proti štvrtému Božiemu prikázaniu, ak by syn alebo dcéra sa nepostarali o svoju vlastnú matku, ktorá navyše bola vdovou. Preto tvrdiť, že Panna Mária mala iných synov, znamená, že by ich nevychovala vo viere v Boha a nepoznali by Božie prikázania. Aká to urážka Božej Matky. Je veľkou úlohou hovoriť svetu o Panne Márii vo svetle, ako ju vidí Boh. A v Katolíckej cirkvi sa odráža tento pohľad. Veľa kresťanských denominácii nie je vyslovene negatívne naladených k viacerým dogmám Katolíckej cirkvi, ale problematické teologické pasáže radšej ignorujú, pretože ak jediným zdrojom viery je pre nich Sväté písmo, tak ono o všetkom nehovorí. Panna Mária je matkou všetkých kresťanov a každá matka chce byť milovaná svojimi deťmi. Pomôžme svetu milovať Pannu Máriu.
Diabol má dvoch najväčších nepriateľov, ktorých nenávidí osobitne, lebo ponížili jeho pýchu. Diabol je ešte ochotný prijať, že ho porazil Boh, pretože vie, že on je len Božím stvorením a nie je Bohom. Ale diabol sa nevie vysporiadať s tým, že prehral boj s archanjelom Michalom, ktorý bol na rovnakej úrovni ako on. Najväčšie poníženie sa však dostavilo diablovi tým, že ho porazil človek, teda stvorenie, ktorým on pohrdol a kvôli ktorému sa dostal do sporu s Bohom a inými anjelmi. A týmto človekom je Panna Mária. Utiekajme sa k nej, aby nás sprevádzala v boji o spásu našej individuálnej duše.
