Očistec je miestom utrpenia, ale zároveň predĺžením Božieho milosrdenstva po smrti

Katolícka viera slider spoznajvieru

Pre veľkú väčšinu ľudí je takmer nemožné dosiahnuť na tomto svete dokonalosť. A preto Cirkev hovorí o Očistci. Pre väčšinu z nás je nemožné zomrieť v stave dokonalosti. Ďakujme Bohu, že vo svojom milosrdenstve, nám ľuďom, dal Očistec. Očistec je pre nás rozšírením Božieho milosrdenstva z tohto sveta do nadprirodzeného. Očistec predstavuje očistenie a zároveň to predstavuje jednu z najmenej pochopených častí učenia Katolíckej cirkvi medzi kresťanmi.

Katolícka cirkev učí, že Očistec je miesto pre duše, ktoré zomrú v stave “milosti posväcujúcej”, ale nie v stave dokonalosti. Je to miesto pre odčinenie trestov za hriechy a miesto pre odpustenie ľahkých hriechov, ktoré neboli na zemi vyznané. Kľúčovým slovom je tu “stav milosti posväcujúcej.” Človek po smrti uvidí, ako ho vidí všemohúci Boh. Teda nie ako vidí on sám seba, ale ako ho vidí všemohúci Boh. Vidí rozsah svojich hriechov, škvrny na svojej duši tak, ako ich vidí Boh. A človek vidí, ako veľmi urazil svojimi hriechmi Všemohúceho Boha. Sväté písmo hovorí: “nič nečisté nevstúpi do kráľovstva nebeského.” Čo sa teda deje s dušou, ktorá nepredstúpi pred Všemohúceho Boha v stave dokonalosti?

Na pochopenie katolíckej teológie je potrebné, aby sme mali na pamäti základnú vlastnosť Boha voči človeku a to, že je ten najmilujúcejší Otec. On je dokonalý Otec. Jediné čo od nás požaduje, aby sme dosiahli dokonalosť, pretože len tak vieme byť v jeho blízkosti a svetle. Každý dobrý skutok ho urobí šťastným, ale nikdy nie je uspokojený úplne a to preto, lebo chce, aby človek bol lepším a dokonalejším. Nie preto, že by to obohacovalo jeho, nakoľko k jeho dokonalosti nikto nevie nič pridať, ale preto, že to obohacuje nás. Ak prijmeš túto základnú premisu, budeš vedieť, že čokoľvek Boh robí, je dobré a je pre tvoje dobro.

Mylná predstava, ktorá o Očistci vznikla je, že je to miesto, kde duša dostane druhú šancu bez ohľadu na stav v akom zomrela. Duša po smrti nedokáže už pre seba získať žiadne zásluhy. Zásluhy vie získať iba žijúci človek. Duša v očistci je duša, ktorá dosiahla taký veľký stav svätosti, že už jej nehrozí, že by prišla do pekla, ale musí prejsť očistením, aby sa dostala do neba. Musí vytrpieť za nedokonalosti, ktoré jej bránia vstúpiť do neba.

Očistec je miesto, ktoré je potvrdením toho, že na zemi duša spolupracovala v dostatočnej miere s Bohom na to, aby sa vyhla peklu, ale nie je dostatočné čistá, aby dokázala byť v blízkosti Boha v nebi. Všetky veci v učení Cirkvi dávajú zmysel a to aj napriek tomu, že sú ťažké. Ježiš Kristus neprišiel na svet, aby založil Cirkev, ktorá by učila veci, ktoré navzájom nedávajú zmysel. A Očistec dáva úplný zmysel v logike spásy. Ak človek zomrie v stave smrteľného hriechu, ide rovno do pekla. Nie preto, že by to hovoril človek, ale preto že to hovorí Katolícka cirkev, ktorej Boh zjavil pravdu prostredníctvom tretej osoby Ducha Svätého. Na tejto zemi si buď súčasťou Božieho vojska alebo si na strane Satana a jeho vojska. Jediné, čo ťa zaraďuje do jedného alebo druhého vojska je, či žiješ v stave smrteľného hriechu alebo nie. Svätý Don Bosco mával častokrát videnia, ako jeho zverenci sa nachádzali v pekle, aj keď žili ešte na zemi. Vedel, že to preto, lebo v danej chvíli mali na sebe smrteľný hriech.

Ak človek zomrie v milosti posväcujúcej, ale nie je dokonalý, uvidí pred Bohom v plnom rozsahu všetky svoje hriechy a nebude sa vedieť na Boha pozrieť. Jeho prítomnosť bude takejto duši nepríjemná a je to táto duša, ktorá poprosí Boha, či sa môže od neho vzdialiť a pripraviť sa lepšie na ich budúce stretnutie. Je to podobné ako keby si robil v záhrade a v tom ti na dvere zaklope veľmi vzácny hosť. Pustíš ho dnu, ale vzdiališ sa upraviť, prezliecť a umyť. A hosť zatiaľ na teba čaká. Nie hosť ťa pošle umyť sa, ale vzdiališ sa sám. A toto je Očistec. Na druhej strane peklo je, keď vidíš, že za dverami je vzácny hosť a ty skôr ako otvoríš, pôjdeš sa rýchlo umyť, ale kým sa ty budeš umývať, hosť sa od dverí vzdiali a už nikdy nepríde. Toto je peklo.

Keď spáchame hriech, pociťujeme vinu a zaslúžime si večný, ako aj časný trest. Koncept časného trestu evanjelické spoločenstvá úplne odmietajú. Časný trest nájdeme naprieč celým Svätým písmom. Kráľovi Dávidovi potom čo hriešnym spôsobom splodil dieťa s Betsabe, síce Boh odpustil, ale aj napriek tomu dostal časný trest v podobe úmrtia dieťaťa.

Je pravdou, že explicitne Očistec nie je spomenutý v Biblii. Ak by sme hľadali slovo Očistec v Biblii, nenájdeme ho. Rovnako, ako napríklad nenájdeme ani označenie “Trojjediný Boh.” Ak Luther uznal existenciu Trojjediného Boha nemohol tak urobiť na základe toho, že by to bolo uvedené v Biblii. O Trojjedinom Bohu rozhodla katolícka Cirkev na základe zjavenia pravdy Duchom Svätým. Luther túto skutočnosť prijal. Rovnako na základe tohto zjavenia, uznala Cirkev aj existenciu Očistca.

Koncept Očistca nájdeme na veľa miestach Svätého písma. Ešte pred príchodom Ježiša sa židia modlili za duše zomrelých. Židia mali už v tomto čase pojem pre miesto, kde idú duše tých, ktorí po smrti nejdú do pekla. Vieme, že kvôli dedičnému hriechu, nemohla do neba vstúpiť žiadna duša a to platilo až do chvíle, kedy Ježiš svojou obetou otvoril dušiam brány neba.

Nebo sa otvorilo až po zmŕtvychvstaní Ježiša. Stovky rokov pred príchodom Ježiša proroci prinášali obety za zomrelých. Prečo? Ak je niekto v pekle, žiadna obeta mu nepomôže sa z pekla už dostať. Ak je niekto v nebi, obetu živých už nepotrebuje. V prvom Petrovom liste (3 :19) sv. Peter hovorí: “prišiel a kázal aj duchom, čo boli vo väzení.” V akom väzení môže byť duch ak by jediná možnosť pre dušu bola, byť po smrti len v nebi alebo v pekle? Nebo nie je väzenie a duchom v pekle nemá Ježiš dôvod niečo hlásať, pretože oni navždy Boha odmietajú.

Ak hovoríme o dušiach v Očistci, hovoríme o nich ako o “úbohých dušiach.” Napriek tomuto označeniu tieto duše sú na tom oveľa lepšie ako sme my, nakoľko tieto duše majú istotu, že v určitom momente dosiahnu nebo. My túto istotu nemáme a to ani v prípade, ak teraz v tejto chvíli by sme ako ľudia žili dokonalý svätý život.

Judáš bol v istej fáze svojho života bližšie pri Ježišovi ako ktokoľvek z nás. Ježiša sa dotýkal, stoloval s ním. V jeho mene uzdravoval chorých. A nakoniec skončil v pekle. Byť nažive je vždy spojené s hrozbou, že náš život sa skončí v jednom smrteľnom hriechu a v odmietnutí Boha. Duše v Očistci preto nazývame “úbohými dušami”, lebo už si nedokážu sami pomôcť na ceste do neba. Nevedia získať žiadnu zásluhu. Sú odkázané na pomoc živých. Je to úžasné požehnanie, že môžeme im pomôcť práve my žijúci.

Za svojich blízkych sa preto treba modliť až dovtedy, pokiaľ ich sami uvidíme vo večnosti. Modlitby sú pre duše v očistci nenahraditeľné. Modlitby a umŕtvovania obetované za ich duše sú priepustkou z Očistca. Duša, čo bola v Očistci a vďaka vám sa z neho dostala, bude Váš spojenec pri Bohu. Bude za Vás orodovať, aby ste dostali milosti, aby ste sa dostali do neba a ak sa dá, aby ste sa vyhli Očistcu. Takáto duša najlepšie vie, aký je Očistec miestom trápenia a z lásky a vďaky k Vašej duši urobí všetko preto, aby ste sa mu mohli vyhnúť.

Argumenty, ktoré zaznievajú proti Očistcu, pochádzajú predovšetkým z evanjelického prostredia. Podľa ich vnímania, všetko zadosťučinenie za hriechy priniesol Ježiš na kríži a pre spásu duše stačí, ak bude veriť, že Ježiš je Spasiteľ. V praxi to znamená, že nie je dôležité čo robíš, hlavne, aby si veril, že Ježiš je Boh a Spasiteľ. Tento koncept je pre veľa ľudí veľmi príťažlivý, nakoľko dáva relatívne veľkú istotu vo vlastné spasenie. Pokiaľ veríš, že Ježiš je Boh, nevadí, že niekoho zabiješ. Problémy s touto teóriou sú dva. Prvý, že túto peknú teóriu nepotvrdzujú slová Ježiša Krista, ktorý hovorí pravý opak. “Kto mňa miluje, zachováva moje prikázania.” Prečo by sme mali zachovávať jeho prikázania, ak viera v neho by mala byť dostatočná na to, aby som išiel do neba bez ohľadu na moje skutky? Sväté písmo hovorí, že “viera bez skutkov je mŕtva.”

Ježiš ľudstvo vykúpil a priniesol Bohu za jeho hriechy obetu. Pred Ježišovým zmŕtvychvstaním žiaden človek nebol v nebi a nemohol sa do neba dostať, pretože aj keby viedol ten najsvätejší život, stále mal na sebe dedičný hriech. Ježišove ukrižovanie a zmŕtvychvstanie nám otvorilo možnosť dostať sa do neba, ak budeme v stave dokonalosti, ktorá je podmienkou na vstup do neba. A túto dokonalosť ak nedosiahneme tu na zemi, dosiahneme ju utrpením v Očistci. Hlavné však je, aby sme nezomreli v smrteľnom hriechu. V tom prípade nikdy dokonalosť už na druhom svete nedosiahneme, pretože duša smrteľným hriechom preruší navždy svoj vzťah s Bohom.

Po Ježišovom nanebovstúpení prišiel čas pre pôsobenie Ducha Svätého, cez ktorého sa máme posväcovať a pripodobňovať Bohu, aby sme boli dokonalí ako je On dokonalý. Kristus nám hovorí, že kto nenesie kríž, nie je ho hoden. Z toho vyplýva, že každý verný katolík na tomto svete bude konfrontovaný kvôli viere s nepríjemnosťou. Krížom je čokoľvek, čo môže prameniť aj zo sťaženého života, ktorý súvisí s tým, že sa snažíme dodržiavať Božie príkazy.

Pri zjavení Panny Márie vo Fatime, sestra Lucia jej položila otázku o osude duše jedného dievčaťa z dediny. Dostalo sa jej od Preblahoslavenej Panny Márie odpoveď, že dievča je v Očistci a bude tam až do konca sveta. Ak 12 ročné dievča bude v Očistci do konca sveta, aká je pravdepodobnosť, že duša dospelého človeka má veľa predpokladov, byť na tom lepšie? V každom prípade treba predpokladať, že v Očistci je možno väčšina duší, ktoré sú tu na zemi zabudnuté. Nikto sa za ne nemodlí a preto im nemá kto pomôcť skrátiť ich utrpenie. Je preto prejavom veľkej kresťanskej lásky pomáhať osobitne zabudnutým dušiam v Očistci. Pomoc im vieme poskytnúť obetovaním Svätej omše, modlitbou a pokáním, obetovaným za nich.

Ak sa vďaka Tvojej duchovnej obete duša dostane z Očistca do neba, môžeš sa rovnakým spôsobom spoliehať na orodovanie týchto duší za Teba u Pána. Miesto kvetov kúpených na hrob, je krajším zvykom priniesť pre nich obetu, omšu a modlitbu. Preto si zaumieň, že svoje denné trápenia a kríže budeš Bohu obetovať za takéto duše a buduješ si armádu verných orodovníkov pre seba samého. Každá duša, ktorá má skrátenú dobu v Očistci je predovšetkým veľkým potešením pre samotného Boha, ktorý horí láskou pre tieto duše, aby sa s nimi čo najskôr mohol stretnúť. A preto pomoc týmto dušiam je predovšetkým prejavom lásky k samotnému Bohu.

Lost Password

Sign Up