Škapuliar ako prostriedok záchrany pre stratené duše

spoznajvieru

Zelený škapuliar sa často používa na prosbu k Bohu o fyzické uzdravenie alebo duchovnú konverziu veriacich. So zeleným škapuliarom je spojený prísľub ochrany pred zatratením v prípade, že budú splnené podmienky, ktoré Panna Mária predpísala k jeho noseniu.

Danosťou škapuliara je, že za obrátenie sa nemusí modliť iba daný človek sám za seba, ale jeho účinok je aj pre iných, ak podmienky splnia priatelia alebo rodina, či niekto, kto za hriešneho človeka preberie na seba povinnosti súvisiace so škapuliarom.

V evanjeliu podľa Matúša sa dozvedáme o prípade uzdravenie človeka, ktorého pred Ježiša priniesli jeho priatelia. Ježiš ho uzdravil a odpustil mu hriechy (porov. Mt 9, 1-8).

Jedným zo spôsobov, ako prosiť od Boha takéto uzdravenie alebo obrátenie, je použiť zelený škapuliar, “sviatosť” Cirkvi, o ktorej je známe, že je účinným kanálom Božieho zázračného zásahu.

Približne 10 rokov po tom, čo sv. Katarína Labouré dostala vízie Panny Márie v kláštore v Paríži na ulici Rie de Bac, kedy Panna Mária predstavila Zázračnú medailu, zažila iná rehoľná sestra v jej ráde zázračné vízie. Touto sestrou bola sestra Justine Bisqueyburu, ktorá 8. 9. 1840 mala zjavenie Panny Márie a tá jej predstavila zelený škapuliar. Na jednej strane škapuliara bol obraz znázorňujúci Pannu Máriu ako ju sestra videla aj v skutočnosti a na druhej strane videla srdce prebodnuté mečom, žiariace jasnými lúčmi, skvejúce sa ako slnko a priezračné ako krištáľ. Okolo srdca bol oválny nápis: „Nepoškvrnené Srdce Panny Márie, oroduj za nás teraz i v hodinu našej smrti.“ V strede nápisu vyčnieval zo srdca zlatý kríž. Bol to obdĺžnikový kúsok zelenej látky.

Zjavenia a škapuliar boli cirkevne schválené pápežom Pius IX. v roku 1870 a odvtedy priniesol záchranu mnohým dušiam.

Zmyslom škapuliara bol “prispieť k obráteniu hlavne neveriacich a pripraviť ich na dobrú smrť.“

Pri ďalšom zjavení v r. 1846 Panna Mária upresnila: „Tento škapuliar nie je ako ostatné.” Stačí, keď kňaz posvätí škapuliar, a potom ho niektorý hriešnik alebo neveriaci nosí; možno mu ho dať aj bez jeho vedomia do šiat, do postele, alebo do izby. Je potrebné sa denne pomodliť povzdych uvedený na škapuliari: „Nepoškvrnené Srdce Panny Márie, oroduj za nás teraz i v hodinu našej smrti!“ Ak sa osoba, ktorá nosí škapuliar, nemodlí túto modlitbu sama, má sa ju miesto nej pomodliť ten, kto jej ho dal. Ku škapuliaru sa viažu mnohé milosti, ktoré sú úmerné stupňu dôvery, ktorú má nositeľ – to znázorňujú lúče rôznej veľkosti, vychádzajúce zo srdca Presvätej Panny.“

S oddaným nosením škapuliara sa spájajú mnohé obrátenia. Škapuliar nie je magický predmet, ani formou poverčivosti, ale je prostriedok prejavenia dôvery Božej láske a naplnení prisľúbení, ktoré sú spojené s nábožnou modlitbou spojené so škapuliarom. Je to uznanie pravdy, že Bohu nič nie je nemožné.

Lost Password

Sign Up