Nitra – 13. február 1921.
Vysviacka troch slovenských biskupov bola jednou z najvýznamnejších udalostí, ktoré výrazne pomohli pri konštituovaní svojbytnosti slovenského národa.
Ešte v roku 1875 uhorský ministerský predseda Koloman Tizsa v uhorskom parlamente vyhlásil, že slovenského národa niet. Podobné zmýšľanie mal aj prezident ČSR T. G. Masaryk, ktorý v rozhovore pre francúzsky denník Le Petit Parisien vyhlásil: „Niet slovenského národa, to je výmysel maďarskej propagandy.“ A potom dodal: „zakladáme na Slovensku školy. Musíme počkať na ich výsledky. O jednu generáciu nebude rozdielu medzi dvoma vetvami nášho národa.“ (14. september 1921). Biskupská vysviacka bola silným národným impulzom. Ján Vojtaššák ako zástanca definitívneho osamostatnenia Slovenska zo starých uhorských štruktúr z poverenia biskupského zboru vypracoval samostatný slovenský rituál. Sviatky svätého Štefana, Ladislava a Imricha, ktoré boli spojené s maďarskou štátnou ideológiou oslabil ako nie povinnú liturgickú spomienku a miesto nich zvýraznil sviatky, ktoré vychádzali zo slovenskej cirkevnej tradície: úcta k Sedembolestnej Panny Márie ako patrónky Slovenska, úcta k sv. Cyrilovi a Metodovi a úcta k sv. Andrejovi-Svoradovi a Benediktovi. O šesť rokov neskoršie – 22. apríla 1927 – pápež Pius XI. dekrétom Celebre apud Slovaccham gentem vyhlásil Sedembolestnú Pannu Máriu za patrónku Slovenska. Bolo to v novodobých dejinách prvé medzinárodné a oficiálne uznanie slovenského národa. Svätá stolica takto vyhovela žiadosti slovenských biskupov.
Miroslav Vetrík
