Ako sa vyhnúť očistcu

katecheza Katolícka viera

Utrpenie duše v očistci je na rozdiel od utrpenia duše v pekle sprevádzaná nádejou na spásu. Kým v pekle nie je pre duše žiadna nádej na spásu a je miestom, kde neexistuje žiadna láska. očistec je miestom, kde duše trpia, ale vedia, že už nebudú večne zatratené. Utrpenie týchto duší je však neopísateľné. Preto o dušiach v očistci hovoríme aj ako o Trpiacej Cirkvi.
Dôvod, pre ktorý musí duša prejsť očistcom je, že na zemi spáchala hriechy, za ktoré nepriniesla odčinenie. To znamená, že buď zomrela v stave milosti, teda vyspovedaná za hriechy predošlého života, ale tresty za tieto hriechy jej buď neboli odpustené alebo za ne neodčinila pokánie.
Medzi ľuďmi sa dnes akoby predpokladalo, že dosiahnuť nebo pre človeka je možné len cez očistec. Nikto si nevie predstaviť, že jeho duša bude zatratená a taktiež je ťažké predpokladať, že by sa duši priamo po smrti otvorilo nebo. Očistec je pre nás akoby tým miestom, s ktorým všetci po smrti rátame, že v ňom naša duša spočinie. Aj preto ľudia na zemi nevyvíjajú úsilie, ktoré by im dopomohlo sa po smrti očistcu vyhnúť.
Ježiš vo Svätom písme spomína peklo trikrát častejšie, ako nebo. Nie je to preto, že pre dušu človeka je hrozba, že skončí svoju púť v pekle väčšia ako to, že nájde večné šťastie v nebi? Na to, aby skončila duša v pekle stačí, aby zomrela v stave jedného jediného smrteľného hriechu. Moderný človek stratil zmysel pre existenciu osobného hriechu a začal byť citlivý na spoločenské hriechy. Nezúčastniť sa nedeľnej svätej omše a to aj napriek tretiemu Božiemu prikázaniu – spomeň, aby si sviatočný deň svätil – už katolíci akoby prestali považovať za hriech. Na druhej strane sociálne hriechy, ako napríklad nerecyklovanie plastových fliaš sa stáva všeobecne akceptovaným hriechom.
Pre spásu človeka je dôležité, aby sme hriech brali « smrteľne » vážne. Hriech znamená smrť. Ježišova smrť na kríži otvorilo aj hriešnemu človeku mať možnosť dostať sa do neba. Kristus smrť premohol smrťou. Každý občan pozná zákonnú zásadu, ktorú uplatňuje voči svojim občanom štát. « Neznalosť zákona neospravedlňuje ». Boh, ktorý nás upozornil, že nič nečisté nevstúpi do kráľovstva nebeského nie je viac ako štát? Nie je on najprísnejší sudca, ktorý skúma a súdi nielen činy, ale aj úmysly srdca? Prečo si myslíme, že pri Poslednom súde obstojíme, keď Bohu vysvetlíme, že ja antikoncepciu za hriech nepovažujem? Obstojíme pri pohľade na naše hriechy keď Bohu vysvetlíme, že to, čo on za hriech vyhlásil ja za hriech nepovažujem, pretože som žil v inom storočí? Boh chce, aby sme boli všetci v nebi. Ale nikoho do neba nemôže nútiť, pretože nie je diktátor, ale milujúci otec, ktorý rešpektuje slobodu svojich detí. Predstavte si, že Váš otec miluje operu a prikázal by Vám celý život sedieť v opere a počúvať vážnu hudbu. Stretávať sa s Beethovenom, Verdim, Mozartom. Prikázal by Vám to napriek tomu, že Vy sám operu radi nemáte. On by si však myslel, že je to pre Vás to najlepšie a proti Vašej prirodzenej vôli by Vám to prikázal a museli by ste tam sedieť. Považovali by ste ho za milujúceho otca? Mali by ste ho za to viac radi? Prečo si predstavujeme, že Boh nás prinúti ísť do neba, ktoré nemáme radi a tu na zemi sa snažíme vyhýbať všetkému, čo vedie do neba? Chceme, aby nás Boh prinútil sedieť vedľa Matky Terezy, prinútil nás modliť sa, keď sme na zemi modlitbu nenávideli? Že sa budeme musieť modliť a vzdávať chváli Bohu, keď tu na zemi sme nenávideli Svätú omšu?
Boh dušiam, ktoré túžia po večnom živote v nebi, dáva tu na zemi množstvo sviatostí a príležitostí, ako sa k nebu priblížiť. Niektoré nástroje sú tak silné, že nám nielen umožnia očistec pre našu dušu skrátiť, ale prípadne aj úplne odstrániť. Väčšina kresťanov pod vplyvom protestantizmu začala spochybňovať nielen existenciu očistca, ale taktiež uznávať sviatosti, ktoré sú nám k dispozícií pre našu večnú spásu. Katolíkom je len ten, kto uznáva učenie právd zverených Duchom Svätým Katolíckej Cirkvi a to v úplnosti. Ak si katolík, musíš veriť všetkému, čo Cirkev k viere predkladá. Ak človek verí iba niečomu, alebo sám sa rozhoduje čomu verí, tak sa stáva odpadlíkom. Katolík je ten, kto je v súlade s učením Cirkvi na 100 percent. Ak pristupuješ k viere z tohto pohľadu, tak sa ti aj ľahšie skúma stav duše, ktorá sa konfrontuje so svedomím. Len takto si na ceste zistenia objektívnej pravdy o stave svojej duše. Preto je potrebné modliť sa, skúmať svoje svedomie a poznať Božie pravdy. Katolík sa musí vo svojej viere vzdelávať a modlitbou pozdvihovať dušu k nadpozemskému cieľu.
Žiaľ, väčšina kresťanov zanedbáva starostlivosť o svoju dušu tu na zemi a vystavuje sa preto riziku zatratenia alebo v lepšom prípade povinnosti splatiť svoje dlhy v podobe trestov, v strašnom utrpení očistca. Preto si predstavme pár účinných nástrojov, pomocou ktorých môžu duše skrátiť pobyt v očistci, prípadne sa mu úplne vyhnúť.

1. Odstrániť príčinu
Hlavná zásada je odstrániť tu príčinu, kvôli ktorej duša musí ísť do o+;čistca. Tou príčinou je hriech. Smrteľný hriech je jednosmerným lístkom do pekla, ak nepríde k jeho odpusteniu v sviatosti pokánia a k smrti človeka v stave milosti. V prípade, že na zemi hriešna duša neodčinila zadosťučinenie za tresty za hriechy, prípadne zomrie s časným hriechom, duša musí prejsť očistcom. Ježiš nás o očistci upovedomuje na viacerých miestach. Príbeh o špinavom človeku, ktorý prišiel na hostinu je analógiou duše, ktorá musí ísť do očistca.
Uchrániť našu dušu od spáchania smrteľného hriechu nedokáže človek vlastnými silami, ale je to darom prameniacim z hlbokého duchovného života prameniaceho v modlitbe. Proste a dostanete. Prosme Boha, aby na nás vylial milosti potrebné na uchovanie našej duše oslobodenej od smrteľného hriechu. Kto prosí, ten dostane. Následne dokážeme bojovať aj proti ľahkým hriechom. Ich časté páchanie je živnou pôdou pre upadnutie do smrteľného hriechu. Vážnosť tzv. ľahkého hriechu je o to väčšia o čo je páchaný ani nie tak zo slabosti, ale úmyselne.
Na vedenie čnostného života je potrebné, aby sme odstránili predovšetkým všetky zle návyky v našom živote. Úmyselné klamanie je vážnejší hriech, ako povedanie hriechu z milosti, alebo neplánovane. Časté klamanie z milosti sa však ľahko stane časom úmyselným klamaním.
Rezolútne rozhodnutie nepáchať hriech je tým, čo človeka uchráni od množstva hriechov spáchaných v budúcnosti a tak uchráni od dlhých rokov strávených v očistci.

2. Konať pokánie
Druhým nástrojom ako sa vyhnúť očistcu alebo výrazne skrátiť pobudnutie v ňom, je konanie pokánia počas života, za zadosťučinenie hriechov. « Konajte pokánie inak rovnako zahyniete ». Konajte pokánie, inak budete dlhé roky horieť v očistci. Kto z nás sa nezhrozí pri pohľade na horiaceho človeka. Aká hrôza by nás prenikla, keby sme mali zomrieť podobnou smrťou? Zjavenie Panny Márie deťom vo Fatime obsahovalo aj zjavenie ohňa v pekle. Liberálna teológia bagatelizuje túto skutočnosť interpretáciou ohňa ako obrazným nástrojom pre deti. Videnia svätých ako sv. Pátra Pia, sv. Terezy z Avily, sv. Kataríny Sienskej a iných, ktorým bolo umožnené nahliadnuť do pekla a očistca, potvrdzujú, že oheň je jeden s atribútov pekla a očistca. Predstav si tú hrôzu, že by si mal v ohni trpieť pár minút tu na zemi. Prečo sa však nestrachuješ, že v prípade očistca je toto utrpenie duše 20, 30, 100 prípadne aj viac rokov? Pri jednom zo zjavení Panny Márie vo Fatime sa sestra Lucia opýtala Panny Márie na osud nedávno zomretých detí z dediny. Jedno 12 ročné dievča sa dostalo do očistca podľa Panny Márie do konca sveta. Ak 12 ročné dievča sa dostalo do konca sveta do očistca, aká je pravdepodobnosť, že človek, ktorý na tomto svete prežije dlhší život obstojí podstatne lepšie?
Pod pokáním si človek zvykne predstaviť heroické umŕtvovania svätých. Pokánie je však každé znášanie starosti každodenného života. Množstvo malých umŕtvovaní má v nebi nekonečnú hodnotu. Nebojte sa malých vecí. Ježiš, ktorý sedel pri chrámovej pokladnici, pri pohľade na starú ženu, ktorá hodila najmenší peniaz do pokladničky, povedal, že dala najviac zo všetkých. Nebo má iné parametre veľkosti, má iné zákonitosti o tom, čo je dôležité. Pokánie dáva pokoj a pocit šťastia človeku už tu na zemi. Nerobiť pokánie je pre človeka ťažšie ako robiť. Nehľadajme veľké veci. Umŕtvovanie je vtedy, keď sme milí k ľuďom, keď si plníme svoje povinnosti, keď vieme byť nápomocní. Príjmime rozhodnutie, že ak nie sme schopní urobiť veľkú obetu, urobme veľa malých obetí, ktoré posilňujú našu dušu pri ovládaní nášho tela.

3. Utrpenie
Tretí spôsob ako sa vieš vyhnúť očistcu je veľmi jednoduchý. Je to príklad toho, čo ľudia nazývajú z núdze cnosť. Veci, ktoré nedokážeme zmeniť, tak ich pokorne príjmeme. Osobitné miesto v tejto oblasti má fyzické utrpenie. Utrpenie, ktoré človek príjma s pokojom, odovzdane Bohu, stráca na trpkosti. V prípade, že sa nepríjemnosti života príjmajú s revoltou, ich trpkosť iba rastie. Váha nášho utrpenia na tejto zemi má vyššiu hodnotu v nebi ako naše utrpenie v očistci a to preto, lebo je dobrovoľné a je našou dušou slobodne prijaté. Naše utrpenie v očistci nezvyšuje nijakým spôsobom naše zásluhy v nebi a to ani keby trvalo do konca sveta. Duša utrpením v očistci sa stáva spôsobilou vstúpiť do neba. Na strane druhej, akékoľvek utrpenie a sklamanie v živote, ktoré príjmeme z lásky k Bohu pokorne a oddano, skracuje nám náš čas strávený v očistci a zvyšuje šťastie a slávu v nebi. Aká škoda, keď nechávajú kresťania nevyužité každodenné príležitosti pre pokánie a naopak, ich odporom len zväčšujú bez toho, aby z nich mali akékoľvek zásluhy pre svoj večný život.

4. Spoveď, sväté príjmanie, účasť na Svätej omši
Svätá spoveď nás ako Kristova krv obmýva z našich hriechov, dáva nám svetlo do duše, aby sme lepšie videli zlo hriechu, jeho rozsah, napĺňa nás odporom k nemu a v neposlednom rade nám dáva silu lepšie sa vyhýbať hriechu v budúcnosti. Sväté príjmanie je akt fyzického prijatia Ježiša v Božstve, s Jeho telom a dušou do svojho vnútra. Ježiš pri svojom druhom príchode nepríde vo väčšej sláve ako je prítomný vo sviatosti oltárnej. Kto je moje telo a pije moju krv má v sebe život večný. Má v sebe Boha. Preto sa musíme, ako hovorí sv. Pavol skúmať, aby sme nepríjmali Boha nehodne. Eucharistia nie je čo, ale je to kto. Forma chleba pre oko zostáva nezmenená, ale podstata sa pri konsekracii kňazom mení na telo. Návšteva Ježiša v dome Zacheusa spôsobila, že Zacheusovi sa dostalo odpustenia všetkých jeho hriechov, pretože pri Ježišovi opustil svoju hriešnu cestu života. Uvedomuješ si aký je to zázrak, že tento Ježiš prichádza nie do tvojho domu, ale priamo do tvojho tela a duše? Zacheusa navštívil Ježiš jedenkrát. Nás navštevuje Ježiš denne za predpokladu, ak mu to umožníme. Nikdy nebudeme schopní dostatočne vyjadriť radosť a vďaku za tento dar.
Svätá omša je totožná s obetou ukrižovania a to vo svojej podstate, ako aj v milostiach, ktoré z ukrižovania pre ľudstvo, celý svet a pre mňa osobne v danej chvíli pramenia. Obeta Kalvárie je dostatočná na spásu všetkých duší na svete, všetkých duší, aj keby existovali iné svety. Zamyslel si sa niekedy, aké to bolo hľadieť pod krížom na Ježiša? Ako ho videl apoštol Ján, ako ho videli židia a pohanskí Rimania, ktorí ho fyzicky ukrižovali? Prostredníctvom Svätej omše sa prenášaš v čase na to isté miesto, k tej istej obete Krista. Na svätej omši neukrižujeme Ježiša opäť a znova, ale obeta ukrižovania, ktorá bola raz a úplná, sa sprítomňuje. Dajme si záväzok, že budeme chodiť na Svätú omšu a Sväté príjmanie každý deň. Jeden takýto deň má väčšiu hodnotu ako stovky bez sviatosti.

5. Vyprosovanie u Boha
Piaty spôsob, ako sa vieme vyhnúť očistcu je prosiť Boha o potrebné milosti. Boh je pravda. Niet v ňom ani náznak klamstva, ktoré je výsadou diabla. Boh nám prisľúbil, že nám dá všetko o čo budeme prosiť, ak je to pre nás dobré. Ak budeme Boha o to prosiť vytrvalo a s vierou, Boh nám to neodmietne. Ako katolíci musíme Boha denne prosiť, aby nás ochránil pred očistcom. Táto prosba musí byť obsiahnutá vo všetkom čo robíme. V každodennej modlitbe, pri Svätej omši, pri svedomitom vykonávaní povinností. Ak sa takto modlíte niekoľkokrát za deň, 20, 30, 40, 50 rokov, ako by mohol Boh odmietnuť modlitbu pri toľkej viere? Pri každej modlitbe Zdravas Maria, prosíme našu Nebeskú Matku “Pros za nás hriešnych teraz i v hodinu smrti našej, Amen”.

6. Rezignácia pri smrti
Šiesty príklad ako sa vyhnúť očistcu nám dávajú niektorí veľkí svätci. Tvrdia, že ak sa chorá osoba dozvie o tom, že jej smrť je veľkou pravdepodobnosťou a obetujú ju do Božích rúk odovzdane, je veľmi pravdepodobné, že po smrti pôjdu rovno do neba. Smrť je veľkým trestom za hriech. Smrť nevymyslel Boh, ale je výsledkom hriechu, do ktorého nás voviedol satan. Ak príjmeme smrť z lásky k Bohu rezignovane a oddane, je takáto smrť možnou príležitosťou za dokonalé odčinenie našich hriechov. V tomto duchu udelil Svätý otec, sv. Pius X všeobecné odpustky v hodine smrti pre tých, ktorí v hodine smrti po prijatí aspoň jedného Svätého príjmania povedia nasledujúcu modlitbu: “ Večný Otče, od tohto dňa, príjmam radostným a rezignovaným srdcom smrť, ktorú mi posielaš so všetkými bolesťami a utrpeniami.” Je dobré, aby sa každý naučil odriekať túto modlitbu po každom Svätom príjmaní. Táto modlitba v nás posilní presvedčenie, že Boh je milostivý a milosrdný a že pre nás chce len to, čo je pre nás dobré. Preto opakujme ako strelnú modlitbu počas dňa slová Ježiša: “Buď vôľa Tvoja”.

7. Pomazanie chorých
Siedmym spôsobom, ako sa vyhnúť očistcu je sviatosť, ktorú nám dal priamo Boh a ktorej zmyslom je vziať nás priamo do neba. Táto sviatosť sa volá Pomazanie chorých, ktorá podľa sv. Tomáša a sv. Alberta má za cieľ nám udeliť milosti potrebné pre svätú a šťastnú hodinu smrti a aby nás pripravila pre bezprostredný vstup do neba. Veľa katolíkov nerozumie významu a sile sviatosti Pomazania chorých a preto sa nedostatočne pripravujú na prijatie tejto sviatosti, čím sa pripravujú o veľa milostí. Každá sviatosť, ktorá sa dôstojne príjma, má svoje pozitívne dopady na dušu človeka. Krst nás očisťuje od dedičného hriechu a všetkých ostatných hriechov, ktoré človek počas života spácha až do dňa prijatia sviatosti krstu. Sviatosť kňažstva robí z muža kňaza s mocnou silou. Sviatosť manželstva robí z muža a ženy, manžela a manželku. Sviatosť pomazania chorých pripravuje a sprevádza zomierajúceho katolíka do neba a oslobodzuje ho od očistca. Aké je z pohľadu vlastnej spásy nezodpovedné, ak katolík odkladá prijatie Sviatosti pomazania chorých na čas, kedy je príliš vyčerpaný a slabý na to, aby si uvedomil plný význam toho, čo táto sviatosť obnáša a mohol ju prijať pri plnom vedomí a so sbožnosťou. Moment smrti je vrcholný moment nášho žitia.

8. Odpustky
Boh vo svojom nekonečnom milosrdenstve a súcite nám ponúka ten najúžasnejší a najjednoduchší spôsob pre zmenšenie alebo zrušenie očistca. Plne vedomý si našej slabosti a veľkého utrpenia, ktorému je duša v očistci vystavená, Boh otvára veľkú pokladnicu milostí Jeho Božstva. Za úkon zbožnosti vieme získať hojné odpustky, ktoré nás zbavujú časti alebo všetkých trestov za hriechy. Svätá katolícka cirkev z moci, ktorú jej udelil Boh udeľuje podmienky, ktoré sú potrebné na získanie jednotlivých foriem odpustkov.

9. Tretí rád
Medzi výnimočnými milosťami, ktoré sú dostupné katolíkom laikom, patrí možné členstvo v Treťom rade. Najznámejšie tretie rády sú Dominikáni a Františkáni. Pápež Benedikt XV povedal: “Jedno z najjednoduchších a najefektívnejších foriem ako dosiahnuť vysoký stupeň svätosti je stať sa členom Dominikánskych terciárov.” Členovia tohto rádu dostávajú zásluhy denne počas slávenia tisícov omší a modlitieb. Tieto zásluhy plynú k duši do momentu, kedy po smrti je duša vyslobodená z očistca. Predstav si ako dlho si modlil za niekoho blízkeho po jeho smrti. Za koľko svojich rodinných predkov sa pravidelne modlíš? Predpokladaj, že ľudia voči tebe budú pristupovať po tvojej smrti rovnako a možno ešte horšie. V očistci je duša odkázaná na pomoc druhých, sama si nevie pripísať žiadne zásluhy. Členstvo človeka v treťom rade je úžasnou poistkou pre dušu človeka, ktorá poskytuje množstvo milostí duši nielen na zemi, ale hlavne po smrti, pokiaľ duša skončí v očistci. Raz sa obrátil na pápeža mladý taliansky šlachtic s prosbou o radu, do ktorého rádu by mu odporučil vstúpiť. Dostalo sa mu od Svätého otca odpovede: “Môj milovaný syn. Vstúpiť môžeš do akéhokoľvek rádu a budeš mať z toho veľa milostí, ktoré ti umožnia stat sa svätým. Po smrti však buď Dominikán.” Pápež týmto dal jasne najavo, že modlitby za zosnulých sú najintenzívnejšie práve v Rade Dominikánov. Podmienky na prijatie za člena tretieho rádu sú tak jednoduché, že ľudia nie sú jeho členmi lebo nevedia o tých výhodách.

10. Nezištná pomoc svätým dušiam
Duše v očistci sú sväté duše, pretože už nemôžu byť zatratené. Ak im našími modlitbami, dobrými skutkami, obetami, svätými omšami dopomôžeme dostať sa čo najrýchlejšie z väzenia očistca, sú našimi veľkými orodovníkmi v nebi pred Bohom. Hlavnú prosbu, ktorú Bohu predkladajú, je ich túžba uchrániť nás od utrpenia očistca, ktoré tak poznajú a z lásky k nám nás od neho chcú uchrániť. Oni samotné vedia aká strašná intenzita očistcového ohňa preniká dušou v procese premenenia duše do dokonalosti. Preto práve tieto duše sa za nás modlia tak intenzívne, ako žiadne iné. Nezabúdajme preto na dve veci:
1. Dobro, ktoré urobíme druhým je dobro, ktoré zároveň urobíme Bohu. Ak svojím prispením pomôžeme oslobodiť dušu z očistca, akoby sme z očistca oslobodili samotného Boha, ktorý tak veľmi po dušiach v očistci priahne. Ako by potom neskôr mohol Boh byť ľahostajný k prosbám týchto svätých duší, pokiaľ ide o nás samotných?
2. Majme na pamäti pravidlo rovnakého prístupu Boha k nám podľa toho, ako my pristupujeme k iným. Prosíme Boha, aby nám odpustil naše viny v takej miere, v akej my odpúšťame svojim vinníkom. V akej miere nameriate vy, v takej sa nameria Vám. Ak budeme veľkodušný, Boh bude veľkodušný k nám.
Apoštol sv. Jakub nás ubezpečuje, že “kto zachráni jednu dušu, zachráni seba”. Ak by sa niekomu podarilo zachrániť kráľovho jediného syna, jediného dediča a nasledovníka na tróne, či by mohol očakávať odmenu od kráľa samotného? Najlepšia cesta ako mať opodstatnenú nádej na záchranu svojej duše pred večným zatratením, je dopomôcť zachrániť dušu iného človeka. Vieme tak urobiť modlitbou, príkladom, ale taktiež pomocou ohlasovania katolíckej viery. Neuveriteľná ľahostajnosť, apatia a ľahostajnosť katolíkov je zlom dnešnej doby a prináša so sebou večné zatratené mnoho dušiam.

1. Pri každej modlitbe, na každej svätej omši ktorej sa zúčastnite, každé Sväté príjmanie, ktoré príjmete, každá dobrá práca, ktorú vykonáte, nech je sprevádzaná hlbokou túžbou po šťastnej a svätej hodine smrti a prosbe o vyhnutie sa očistcu po skonaní.
2. Vždy chcite plniť Božiu vôľu. Je to to najlepšie aj pre Váš pozemský život, ktorého následkom je večný život. Plnenie Božej vôle vedie život k šťastiu, konanie v rozpore s Božou vôľou vedie do utrpenia. S úctou a vážnosťou hovorme slová modlitby Otče náš “Buď vôľa Tvoja”.
3. Prijmite všetky sklamania, prekážky, choroby, problémy, či už veľké alebo malé, akoby pochádzali od Boha. Je jedno, či je to smrť blízkeho, strata majetku, či dážď alebo prílišné teplo. Znášajte ich pokojne z lásky k nemu a ako malé zadosťučinenie za Vaše hriechy. Netrpezlivosť a hnev utrpenie zväčšujú vnútorne utrpenie, ale bez toho, aby sme z neho získavali potrebné zásluhy pre dušu.
4. Život Ježiša Krista je pre človeka inšpiráciou a príkladom. Ježiš prijal utrpenie a musíme ho prijať aj my. Naše utrpenie spočíva prinajmenšom v tom, že človek sa v pote a námahe bude musieť živiť. Nech je tvoja práca poctivá a čestná, potom sa každý tvoj deň stane dňom pokánia a odprosovania za hriechy.
5. V srdci odpusť všetky krivdy a zranenia, ktoré ti boli spôsobené. Takto budeš mať rozumný dôvod sa nádejať, že Boh odpustí aj Tebe.
6. Vyhýbaj sa akémukoľvek smrteľnému hriechu a častým bežným hriechom. Z hriechov si osobitne dávaj pozor na hriechy proti láske a čistote, nakoľko kvôli týmto hriechom sú duše očisťované dlhé obdobie v očistci.
7. Ak sa obávaš robiť veľa, rob veľa malých skutkov. Konaj milostivo a láskavo, dávaj almužnu, podľa toho ako môžeš. Nesťažuj sa a nehromži ak sa veci nevyvíjajú tak, ako by si si prial. Nesťažuj sa druhým ale bu´d milý a prívetivý. Rob druhým dobre a všetko príjmi ako formu pokánia.
8. Rob všetko čo je v tvojich silách na pomoc dušiam v očistci. Venuj im svoje modlitby a obety. Rozširuj túto Bohu milú aktivitu aj medzi druhými ľuďmi.
9. Nie je silnejšia cesta ako dosiahnuť od Boha záchranu svojej duše, ako cez týždennú spoveď, dennú účasť na svätom príjmaní a týždenné spovedanie sa.
10. Denná, aj keď iba krátka, návšteva svätostánku. Pri poklaknutí a pohľade na svätostánok čo i len na 3 – 4 minúty sa nielen dostávaš do blízkosti Ježiša, ale osobitne si uvedomuješ Boží pohľad na teba. Je to osobitný priestor pre vyslovenie strelných modlitieb prosiacich Boha o milosť: “Ježiš zmiluj sa nadomnou.”

Lost Password

Sign Up