Potom, čo som raz kázal pred neveriacimi, pristavil som sa pri modlitbe ruženca. Prišla za mnou vtedy jedna žena a povedala mi: „Teraz som si istá, že nikdy sa nestanem katolíčkou. Ani v každodennom živote neverím ľuďom, čo obmieľajú to isté dokola. Náboženstvo, čo akceptuje ruženec je pre mňa podobné.“ Vedľa nej stál mladý muž a tak som sa jej spýtal: „Kto je tento muž?“ „Môj snúbenec,“ odpovedala. „Ľúbi Vás?“ „Samozrejme.“ „Ako to viete?“ „Povedal mi to.“ „Kedy Vám to povedal?“ „Keď sme vstupovali do tejto haly.“ „Povedal Vám to prvý krát teraz pred halou?“ „Nie, aj včera mi to povedal.“ „A Vám to stačí, že Vám to povedal dvakrát v živote?“ Nie, on mi to hovorí každý večer a vždy keď sa stretneme.“ Nato som jej zopakoval jej vlastné slová: „Ja by som mu neveril, pretože ak Vám to stále opakuje, určite nie je úprimný.“
Dnes Vám chcem porozprávať práve o tejto modlitbe ruženca, ktorá je silným sprievodcom človeka na ceste do neba. Svätý Ľudovít z Monfortu, po svätom Dominikovi azda najväčší milovník modlitby ruženca, dokonca kázal, že duša, ktorá sa zbožne modlí denne ruženec, nebude zatratená, pretože Mária nedopustí, aby zomrela duša nezaopatrená. Na ruženec sa nepriamo vzťahuje aj tento vtip: Ježiš prišiel za Svätým Petrom a sťažoval sa, čo za duše to sv. Peter púšťa do neba. Ten mu odvetil: „sťažuj sa u svojej mamy. Ja mám dvere zavreté, ale ona ich púšťa oknom.“
Vzťah, aký máme k Márii vypovedá o vzťahu, aký máme k Cirkvi. Čím viac sa vzďaľujeme od Panny Márie, tým menej milujeme Cirkev. Čím máme Pannu Máriu radšej, tým viac Cirkev milujeme. Je to tak preto, že Panna Mária je symbolom Cirkvi. Na kríži Ježiš nebol len jej Synom, ale stal sa Novým Adamom a ona Novou Evou. Tak ako požehnaním manželského aktu sú deti, Ježiš svojej Matke zveril ako jej dieťa, apoštola Jána a všetkých nás.
Keď som bol v Lourdoch, v deň môjho odchodu som poprosil, aby mi Mária poslala nejaké trápenie, aby som mohol zachrániť jednu stratenú dušu pre nebo. Ak si myslíte, že Boh nepočúva modlitby, predneste mu tento druh prosby a uvidíte ako rýchlo Vás vypočuje. Nie vždy sa modlíme o veci, ktoré sú pre nás dobré a preto ich Boh nevypočuje. Spasiť iného človeka je však za všetkých okolností dobré, preto takáto modlitba bude zaručene vypočutá. Ako som odchádzal do hotela pre batožinu, začalo za mnou ísť približne 22 ročné dievča. Najskôr po uličkách, potom po chodbách hotelu, až k mojej izbe. Spýtal som jej: „slečna vy idete za mnou?“ “Áno.” “A prečo?” “Ja neviem, všimla som si Vás a vydala som sa za Vami. Prechádzali sme s priateľmi cez mesto a oni sa vybrali autobusom do Pyrenejí na výlet a ja som išla za Vami, zatiaľ ich tu počkám.” “Chceli ste si urobiť procesiu?” Nepriamo som zisťoval, či je veriaca. “Nie, ja som ateistka.” “Ateisti sú veľmi vzdialení katolíci,” povedal som jej. “To neviem, ale ja som ateistka.” Zostal som tri dodatočné dni v Lourdoch a dievča sa obrátilo. V tom sa začali diať veci. Autobus s kamarátmi padol z rokliny a zomreli. Ja som prechádzal najrozmanitejším utrpením a prekážkami, počas ďalších troch dní. Toto je cena jednej jedinej duše.
Ruženec je modlitbou jedinečnej kombinácie, ktorú nemá žiadna iná modlitba. Je hlasová, keď modlitbu recitujeme, je meditačná, kedy sa nekoncentrujeme na to, čo hovoríme, ale na to o čom uvažujeme. V neposlednom rade je telesná. Vedeli ste, že jednou z liečebných metód po I. svetovej vojne bolo naučiť psychicky zranených ľudí štrikovať? Pohyb prstami totiž uvoľňuje nervové napätie v tele. Takúto úľavu poskytujeme telu, aj keď pri modlitbe posúvame zrnká na ruženci. Kombinácia týchto troch prvkov robí z ruženca dokonalú modlitbu.
1. Radostný ruženec odkrýva tajomstvo, čo znamená byť kresťanom.
Boh cez archanjela Gabriela položil Panne Márii otázku: “dovolíš mne, Bohu, aby som sa mohol stať človekom?” Panna Mária osvietená Duchom Svätým, s tým súhlasí. Túto otázku kladie Boh každému z nás: „dáš mi svoju ľudskú prirodzenosť? Mária mi svoju dala. Ak mi ju dáš, budem cez teba pôsobiť.“ Až vtedy sa staneme onou ceruzkou, ktorá je v rukách Boha. Predstavme si, že by ceruzka mala vlastnú vôľu a mohla by sama písať čo chce. Zobrali by ste ju do rúk a chceli by ste napísať slovo „Boh“, ale ceruzka by napísala slovo „Diabol.“ K čomu by Vám takáto ceruzka bola? Takto je to s človekom, čo pretláča vlastnú vôľu, ktorá je v rozpore s vôľou Boha. Skutočný kresťan odovzdá svoju vôľu Bohu, aby mohol cez ňu on konať. Toto je aj odpoveďou, prečo poniektorí kresťania majú väčší duchovný vplyv ako iní. Pretože sú bližšie spojení s Bohom. On cez nich koná viac. Postaviť vlastnú vôľu proti Božej sa prejavuje prekročením Božích prikázaní. Božie prikázania sú návodom pre šťastný život. Šťastie neexistuje pre dušu, ktorá žije v konflikte s Bohom. Opakom šťastia je nešťastie. Preto toľko ľudí trpí dnes psychickými neurózami, pretože žijú v rozpore s Bohom, ako so zdrojom šťastia. Mária vie, akú má hodnotu naša duša, preto je osobitne Matkou hriešnikov.
2. Bolestný ruženec – tajomstvo utrpenia
Nikde vo Svätom písme nemáme vysvetlené utrpenie. Rovnako nemáme žiadne vysvetlenie zla. Jednoducho je to tam, ako skutočnosť. Sme s tým konfrontovaní. Zlo je šokujúci moment, ktorý do sveta vstúpil ako kameň cez rozbité okno. Boh stvoril nebo a zem a zrazu sme konfrontovaní so vzburou anjelov. Ako sa dostal tento chaos do sveta? Boh ho nestvoril, to vieme. Keď sa pokazia veľké kolesá, pokazia sa aj malé. Intervenciou diabla sa z harmónie stal chaos. Zrazu človek je konfrontovaný so zemou, ktorá je akoby peklom. Až do príchodu a ukrižovania Krista, sa človek mohol pýtať, čo vie Boh o utrpení? Čo vie Boh o bolesti? Čo Boh vie o hlade, smäde? Čo Boh vie o tom, aké je to stratiť syna vo vojne? Byť nespravodlivo odsúdeným? Boh v osobe Krista zobral na seba utrpenie sveta. Boh v jeho osobe sa stal jedným z nás, aby v dokonalosti vytrpel a okúsil všetko zlo. Na rozdiel od neho, každý človek zhrešil a zaslúži si smrť. On bol bez hriechu. Pri každom človeku teoreticky môže platiť veta: „to má za to.“ Pri Ježišovi táto veta neplatí. Po ukrižovaní Krista už žiaden človek nemôže povedať, že Boh nevie, aké to je trpieť.
3. Slávnostný ruženec – tajomstvo kam nás viera prinesie
Slávnostný ruženec pozostáva z meditácie, kam nás viera ak podľa nej budeme žiť a zachovávať prikázania, má priniesť, teda do večnej vlasti. Predstavme si našu pozemskú púť na svete akoby sme naložili malého psa do klietky a túto klietku dali na loď. Pes sa môže hýbať iba v obmedzenom priestore, môže byť neistý, môže byť aj netrpezlivý, ale pokiaľ je na správnej lodi vie, že loď ho prinesie do dobrého prístavu. Takto je to s vierou, ak sa pridŕžame pravej Bohom zjavenej viery. Slávnostný ruženec nám dopomáha ju spoznávať a pridŕžať sa jej. Ak nastúpime naopak na zlú loď, môžeme robiť čokoľvek a jediné čo nám zostáva je vyskočiť.
Boh aj svet stvoril tak, aby nám vo všetkom poukazoval na Boha a večnosť. Najdôležitejším prvkom, okolo ktorého sa všetko organizuje a udržiava pri živote je slnko. Slnko je symbolom Ježiša Krista. Keď vychádza, myslime na jeho vzkriesenie. Keď zapadá, spomeňme si jeho ukrižovanie. Keď zmizne z obzoru a nastane tma, majme na pamäti, aký nehodný je život bez Krista a jeho svetla. Keď je tma, majme na pamäti, že tam, kde je hriech, mizne Kristus, ktorého hriech vyháňa. Pre tieto prípady nádeje, že aj v tme Boh chce, aby sme k nemu kráčali, nám dal na obzor mesiac, ktorý symbolizuje Pannu Máriu. Mária nastupuje tam, kde Kristus kvôli hriechu nevie byť prítomný, aby nás k nemu priviedla.
Ven. Arcibiskup Fulton J. Sheen – V čase kedy predniesol Fulton Sheen túto kázeň neboli súčasťou ruženca tajomstvá Svetla, o ktoré sv. Ján Pavol II. rozšíril ruženec neskôr.
