V Starom zákone sa stretáme s tromi hlavnými postavami, ktoré nám judaizmus ako aj kresťanstvo označujú za patriarchov. Patria medzi tých, ktorí poslušne nasledovali Božiu vôľu a cez ktorých sa viera prenášala.
Prvým patriarchom bol Abrahám, ktorého viera v Boha sa vyzdvihuje počas celej Biblie. “A tvoje meno nebude už viac Abram, ale Abrahám, lebo ťa urobím otcom mnohých národov.” (Genesis 17:5).
Druhým patriarchom bol Izák, Abrahámov syn. Izák pokorne prijal svoj osud, že sa stane obetou pre Boha a na tento účel si niesol aj drevo na zapálenie ohňa. Boh ho ušetril na živote v ďaka Abrahámovej poslušnosti a požehnal ho deťmi.
Tretím patriarchom bol Jakub (Izrael), Izákov syn. Práve Jakub získal požehnanie, ktoré obišlo jeho dvojča Ezaua. Izák sa stal otcom dvanástich kmeňov Izraela, ktoré vytvorili izraelský národ.
V čase keď sa Boh zjavil Mojžišovi poukázal práve na týchto troch patriarchoch keď identifikoval pred Mojžišom to, kým je: “Ja som Boh tvojho otca Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba.” (Exodus 3:6)
Ježiš samotný opakovane poukazoval na patriarchov a rovnako tak robili aj kresťania. Apoštoli poukazovali na Ježiša, že má rovnakú Božiu identitu ako Boh patriarchov.
Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba, Boh našich otcov, oslávil svojho Služobníka Ježiša, ktorého ste vy vydali a zapreli pred Pilátom, kým on rozhodol, že ho treba prepustiť. (Skutky apoštolov 3:13)
