Tvoja duša si zaslúži viac ako jarnú detoxikáciu

NajnovsieBlogy

Zobral som si do rúk noviny, ktoré som najprv letmo preletel, či niečo ma v nich zaujme. Veď to poznáte. Taký letmý nastrel. A veru zaujalo. Bolo pôstne obdobie, tak som myslel skôr na niečo, čím by pookriala moja duša. Niečo duchovné. Veď aj názov novín tomu zodpovedal, išlo o tradičné noviny súčasného kresťana. Niečo čím by som mohol ráno vykročiť do nového dňa.

Stačí neraz iba maličký impulz, krátka myšlienka, malý vnem či skúsenosť, dokonca iba holá veta, alebo slovo, a hneď sa vám lepšie kráča. Hľadal som slovo, ktoré má silu. Silu povzbudenia. Hľadal som „iba“ slovo. Slovo v duchu „Na počiatku bolo Slovo…“  Nebolo to, čo som hľadal, ale niečo, čo ma  predsa len z celých novín najviac zaujalo. Šlo o posolstvo. To je neraz najťažšie nájsť a pochopiť ho. Priam démonicky sa manipuluje  s čitateľom, zákazníkom, študentom, zamestnancom, manželom, manželkou, verejnou mienkou… Jednoducho, s čímkoľvek. Najlepšie so skutočným konzumentom. Veľa slov a bez obsahu. Tie sú najúčinnejšie. Tak tomu bolo aj v tých novinách. Dvojramenná váha na ktorej na jednom ramene bola zelenina s ovocím a druhé rameno prevažoval zázračný elixír na naštartovanie metabolizmu. Nápis znel: „Jarná detoxikácia, chudnutie a naštartovanie metabolizmu nie je len pre ženy.“

     Ťažko sa hľadá to, čo vám najviac bije do očí. Neraz je to aj s celoživotným hľadaním pravého poznania, či zmyslu života. Tak to bolo aj v tomto prípade.   Čo to bolo? Nápadnú reklamu a v nej zašifrované posolstvo na obdobie pôstu. Typická reklama pre dnešného konzumného človeka. Taká „originálna“. Človek by skôr čakal nejaké zamyslenie.  Také aktuálne šité na pôstne obdobie. A bolo. Nuž len ťažšie sa hľadalo. Hoci reklama bombastický priam bila do očí, prehliadol som ju. Posolstvo bolo zašifrované, práve v nej. 

     Nakoľko som čakal v týchto novinách čosi iné, mimoriadne ma zaujal práve tento text. Pomyslel som si. „Aké výstižne.“ Presný odkaz pre dnešného človeka. Potrebujeme zázračný elixír metabolizmu, ktorý nám už musia ponúkať aj tradičné noviny súčasného kresťana. Zvláštne. Kam sa posunul asi súčasný kresťan. Kladiem si otázku a zároveň hľadám aj na ňu odpoveď. Kde je? Konzum. Ten ho pohlcuje naplno. Konzum, ktorý zdá sa nevie zastaviť ani pôst. Čo, ale ten pôst je? Azda iba slovo, ktoré vytlačí aj zázračný elixír na detoxikáciu a chudnutie? Naším starým otcom a starým mamám nebol vôbec potrebný a metabolizmus im fungoval oveľa lepšie. Aj ten duchovný. V ich časoch by nepredali ani jeden. Firma by nielenže skrachovala, ale na tejto báze by ani vôbec nevznikla. Ľudia kedysi pôst brali oveľa vážnejšie. Postili sa. S plnou vážnosťou. Pre každého praktizujúceho katolíka, bol záväzný a neprehliadnuteľný. Na pôst sa ľudia pripravovali vopred. Nielen telesne, ale aj duchovne. To vonkajšie bolo to, že aj toho mála jedla, ktoré mávali na stole sa na štyridsať dní dokázali zriecť. Nie, pôst nebol  iba nejakou diétou

Týchto dobrôt bolo kedysi menej, ale aj toho mála boli ľudia ochotní sa zriecť. Dokonca aj chleba. Nie preto, aby schudli, alebo aby organizmus prešiel etapou detoxikácie a naštartoval metabolizmus, ale preto, aby priniesli obetu za niekoho, alebo za niečo, aby zriekaniu sa nielen jedál, dali pôstu vyššiu hodnotu. Hodnotu obety, vážnosti a lásky k Božím darom a aj k cirkvi. 

Chlapi boli tí, ktorí napríklad celý pôst nefajčili. Možno znie to úsmevne, že potom pokračovali, ale dnešný človek to nedokáže ani deň. Dávali si pozor aby nekliali. Ženy obmedzili návštevy u susedov. Neklebetili. Zábavy pre mladých v pôstnom období neboli ani len mysliteľné. Nespievalo sa. Iba pôstne piesne v kostoloch. Že v tom čase neboli žiadne sobáše, bolo samozrejmosťou. Pôst bol odriekaním a umŕtvovaním človeka, najmä toho telesného, ale aj kultúrneho a duševného. V čom? Vo všetkom. Najviac v tom, čo je bežné, možno málo atraktívne a bombastické. V drobnostiach, ktoré sú aj inak dovolené. To duchovné dostávalo priestor, aby rástlo. Neboli to maznáčikovia dnešnej doby, ale zrelí ľudia, schopní zvládať nápor každodenných povinností, a nepotrebovali na to ani univerzitné vzdelania, doložené zložitým štúdiám a výskumom. Boli to ľudia, ktorým nechýbala bázeň v srdci a pokora v to čo cirkev cez stáročia ponúkala a praktizovala.

    Prečo? Preto, aby si pochopil, že Boh Ťa obdaril spirituálnym rozmerom, ktorý Ti pomáha na ceste k spáse vlastnej duše. Aby si lepšie rozumel ťažko pochopiteľným veciam. Aby si lepšie rozumel aj tomu dnešnému svetu. Jednoducho, aby si dokázal žiť život plnohodnotného človeka, naplneného vlastnou sebaúctou a dôstojnosťou, ktorá Ti patrí a ktorej si hodný. Aby si sa to pokúsil dosiahnuť a naplniť, je nevyhnutné, aby si sa zriekol vlastného ja. Aj keď iba na chvíľu. Chvíľa pôstu je jedinečným časom na to, aby Tvoj duch mohol podrásť. Ak sa Ti podarí dať mu rozlet, pochopíš, aké je to krásne a oslobodzujúce.

Michal El Dorkas

Lost Password

Sign Up