Autorstvo žalmov sa pripisuje kráľovi Dávidovi, ktorý približne 1000 rokov pred príchodom Krista zostavil ich podstatnú časť. Starý zákon nám hovorí, že kráľ Dávid miloval hrať na harfe a žalmy boli oslavnými piesňami radosti, ale aj žiaľu v utrpení. Skutočný význam žalmov sa vie pochopiť, ak sa ich modlíme z pohľadu Ježiša Krista, o ktorom sa hovorí, že je novým Dávidom, večným kráľom.
Vo Veľkom týždni sa recitujú alebo spievajú žalmy, predpovedajúce Kristovo utrpenie a žiaľ. Dnes prinášame najdôležitejší žalm, ktorý Kristus vyriekol zomierajúc na kríži. Vo svojej agónii na kríži dokázal vysloviť iba jeho prvú vetu Žalmu 22, Bože môj Bože môj, prečo si ma opustil. Nie je to výčitka Bohu, ale odkaz na žalm, ktorý sa v Kristovom ukrižovaní napĺňa.
Žalm 22: Utrpenie a nádej spravodlivého
Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?
Slová môjho náreku sú ďaleko od toho, kto by ma zachránil.
Bože môj, volám vo dne, a nečuješ; volám v noci, a nenachádzam pokoja.
A predsa ty si svätý, ty tróniš na chválach Izraela.
V teba dúfali naši otcovia; dúfali a vyslobodil si ich.
Ku tebe volali a boli spasení, v teba dúfali a zahanbení neboli.
No ja som červ, a nie človek, ľuďom som na posmech a davu na opovrhnutie.
Vysmievajú sa mi všetci, čo ma vidia, vykrúcajú ústa a potriasajú hlavou.
“Úfal v Pána, nech ho vyslobodí, nech ho zachráni, ak ho má rád.”
Veď ty si ma vyviedol z lona a na prsiach matky si mi dal spočinúť.
Od samého zrodu som odkázaný na teba. Ty si môj Boh, odkedy ma mať povila.
Nevzďaľuj sa odo mňa, lebo sa blíži ku mne nešťastie a nieto, kto by mi pomohol.
Obkľučuje ma stádo juncov, obstupujú ma býky z Bášanu.
Otvárajú na mňa svoje papule ako lev, čo plieni a reve.
Rozlievam sa sťa voda a uvoľňujú sa vo mne všetky kĺby.
Srdce mi mäkne ako vosk a topí sa mi v útrobách.
Podnebie mi vysychá ako črepiny a jazyk sa mi lepí k hrtanu.
Do prachu smrti ma odvádzaš. Obkľučuje ma svorka psov, obstupuje ma tlupa zlosynov.
Prebodli mi ruky a nohy, môžem si spočítať všetky svoje kosti.
Lež oni si ma premeriavajú a skúmajú; delia si moje šaty a o môj odev hádžu lós.
Ale ty, Pane, nevzďaľuj sa odo mňa, ty, moja sila, ponáhľaj sa mi na pomoc.
Chráň mi dušu pred kopijou a môj život pred pazúrmi psov.
Vysloboď ma z tlamy levovej, mňa úbohého chráň pred rohmi byvolov.
Tvoje meno chcem zvestovať svojim bratom a uprostred zhromaždenia chcem ťa velebiť.
Chváľte Pána, vy, ktorí sa ho bojíte, oslavujte ho, všetci Jakubovi potomci.
Nech majú pred ním bázeň všetky pokolenia Izraelove, veď on nepohŕda, ani neopovrhuje nešťastným chudákom; ani svoju tvár neodvracia od neho, lež vyslyší ho, keď volá k nemu.
Tebe patrí moja chvála vo veľkom zhromaždení a svoje sľuby splním pred tvárou tých, čo sa boja Pána.
Chudobní sa najedia a budú nasýtení a Pána budú chváliť tí, čo ho hľadajú: “Naveky nech žijú ich srdcia!”
Pána budú spomínať a k nemu sa obrátia všetky zemské končiny, jemu sa budú klaňať všetky rodiny národov.
Veď Pánovo je kráľovstvo, on panuje nad národmi.
Jemu jedinému sa budú klaňať všetci, čo spia pod zemou; pred jeho tvárou padnú na zem všetci, čo zostupujú do prachu.
Aj moja duša bude preňho žiť a jemu bude slúžiť moje potomstvo. Budúcim pokoleniam sa bude rozprávať o Pánovi a jeho spravodlivosť budú ohlasovať ľudu, ktorý sa narodí: “Toto urobil Pán.”