Podpísanie novej zmluvy o vzťahoch medzi Vatikánom a Čínou sa od prvého dňa dostal pod vehementnú kritiku, predovšetkým právo komunistickej Číny schvaľovať vymenovanie nových biskupov. Z úst miestnej Katolíckej cirkvi, osobitne z úst čínskeho kardinála Zena, sa hovorilo o „zrade“ veriacich, kedy biskupi a kňazi dovtedy prenasledovaní za vernosť Vatikánu boli nahradení biskupmi, ktorí dovtedy podliehali exkomunikácií, pretože ich vymenovala komunistická vláda bez súhlasu Katolíckej Cirkvi.
Kardinál Zen za škandalóznu politiku voči Číne nevinil pápeža Františka, ale štátneho sekretára Parolina, na adresu ktorého sa vyjadroval, že pápeža v tomto prístupe otvorenosti ku komunistickej Číne manipuloval. Správy o tom, ako Čína ide vydať novú verziu komunistickej Biblie, kde sú Kristovi pripisované iné skutky, ako napríklad vmyslený príbeh o tom ako ukameňoval hriešnu ženu, sú výsmechom toho, čo sa márne snažil Vatikán prezentovať ako novú éru v čínsko vatikánskych vzťahov.
Po dvoch rokoch bilancovania existencie tejto zmluvy cíti už aj samotný Parolin, že zmluva medzi Vatikánom a Čínou je diplomatickým fiaskom a Vatikán nedokáže ju obhajovať bez toho, aby nebolo očividné, že vo vzťahu k Číne sa jeho prístup vyznačuje nebývalou mierou naivity. Samotný Parolin sa kritiku na svoju adresu snaží zmenšiť tým, že vydal na verejnosť verziu, ako pápež Benedikt XVI. mal pred dvomi rokmi schváliť návrh zmluvy.
Čínsky kardinál Zen, ktorý sa dlhé roky snaží chrániť katolícku Cirkev pred zásahmi komunistickej Číny, po uverejnení tejto Perollinovej verzie nazval štátneho sekretára „klamárom.“ „Je to klamár a on vie, že ja o ňom viem ako klame,“ uviedol kardinál. Podľa kardinála je nehorázne, že Parolin do svojej neúspešnej čínskej politiky sa snaží vtiahnúť emeritného pápeža, nakoľko ten vie, že Benedikt XVI sa nebude verejne týmto tvrdeniam brániť.
