Cirkev v dejinách pri epidémiách kostoly otvárala a vyznačovala sa odvahou.

dianie

Zatváranie kostolov, rušenie Svätých omší, odrezávanie veriacich od sviatostí je podľa popredného svetového sociológa Andrea Riccardiho, ktorý sa venuje dejinám Katolíckej cirkvi, v presne opačnom rozpore s tým ako na epidémiu reagovala ranná Cirkev a Cirkev počas dejín.

Podľa odhadov okolo roku 40 po narodení Krista, bolo na svete okolo 1000 veriacich. V štvrtom storočí už počet kresťanov bol tak vysoký, že Rímska ríša uznala kresťanstvo za oficiálne náboženstvo, nakoľko zo 60 miliónov obyveteľov ríše, 33 miliónov sa hlásilo ku kresťanstvu. Vyvstáva otázka, čo prispelo k takému rozmachu kresťanstva? Rodney Stark, agnostik, ktorý v oblasti sociológie a histórie venuje svoje práce Katolíckej cirkvi uvádza, že pre rozmach kresťanstva boli veľmi dôležitým faktorom aj epidémie.

Podľa Starka Katolícka cirkev celé dejiny bola odvážnym a rozhodujúcim faktorom pri boji proti epidémam a kostoly sa menili na miesta pomoci. Práve táto odvaha bola protikladom pred správaním sa ostatných zložiek spoločnosti a výrazne dopomohla k rozmachu kresťanstva.

“V Ríme bola raz epidémia obrovských rozmerov. Za jeden deň zomrelo 5000 ľudí. Keď pohanskí doktori a verejné autority opustili mesto, aby sa zachránili, boli to kresťania čo zostali a starali sa o chorých. Kňazi, diakoni a laici ohrozovali vlastné životy a zomierali pri tejto pomoci. Tento rozdiel si dokonca povšimol aj cisár a napísal, že by pohania sa “mali vyrovnať morálnym kvalitám kresťanov.” Podľa Starka Cirkev si neuvedomuje aký veľký prínos pre jej rozmach boli práve epidémie a spôsob ako na ne reagovala.

Už ranní Cirkevní otcovia poukazovali na rozdiel aký pre veriacich predstavuje epidémia oproti neveriacim. V roku 251 Cyprián napísal: “Pre veriacich je to oživenie, pre neveriacich utrpenie. Ochranu získajú skôr spravodliví veriaci ako neveriaci.” Kresťania boli tými, ktorí aj v čase veľkých pandémií prinášali radosť a pomoc v duchu lásky k blížnemu aj v čase veľkého utrpenia.

Dnes katolícka Cirkev po celom svete reaguje očividne ustráchanejším spôsobom. Na Slovensku dokonca média včera informovali, že vláda “zakázala slúžiť Sväté omše.” Neskôr po vlne kritiky v tomto bode zaznievali zmätočné informácie a Cirkev uviedla, že ešte vyhodnocuje názor hygienika. Zatiaľ na Slovensku iba arcibiskup Zvolenský dovolil prijímanie Tela Kristovho do rúk veriacim s tým, že si ho majú vlastnými nevysvätenými rukami dať do úst. Tento spôsob podľa veľa kritikov môže viesť k zneúcteniu Eucharistie, pretože veriaci pri takomto prijímaní nevedia zabrániť tomu, že malé fragmenty Tela Kristovho nezostanú na prstoch a takto sa živý Kristus dostane na oblečenie, do lavíc a padne na koberec v kostole, kde sa po ňom následne chodí. Práve preto biskup Schneider vyzval predstaviteľov Cirkvi, aby zabránili takémuto zneucťovaniu Krista a ak hygienické dôvody neumožňujú podávať živého Krista náležitým spôsobom, aby sa tak ako v čase pandémií, radšej prijímanie nahradilo duchovným svätým prijímaním.

Lost Password

Sign Up