František Jeleň (53) zanechal v polovici 90 rokoch kňazstvo a začal sa venovať integrácii Rómov. Jeho postoje k Cirkvi boli dlhodobo verejne nepriateľské a liberálne. Dnes hovorí, že patril medzi progresívnych veriacich a bol to omyl. Ochranu života a jasné postoje Cirkvi sú tými aspektami, ktoré na Cirkvi považuje za kľúčové a proti čomu liberalizmus vždy bude podľa neho nepriateľsky útočiť. Situáciu Rómov a ich integráciu na Slovensku nepovažuje za nemožnú a vidí v tejto oblasti množstvo pozitívnych výsledkov. Prácu na Luníku IX považuje pracovne za najkrajšie obdobie svojho života.
Svetlo Sveta: Potrebujú Rómovia integráciu a čo to v ich prípade znamená?
Fero Jeleň: Segregačné myslenie je veľmi nebezpečné, lebo má v sebe tendenciu viniť nejakú skupinu ľudí za všetko, alebo aspoň za väčšinu negatívnych javov v spoločnosti. Preto je veľmi nebezpečné, plodí predsudky a nenávisť. Vo vzťahu k Rómom sme narušili prirodzené väzby, ktoré sa budovali stáročia.
Akými napríklad?
Napríklad tvrdými diskriminačnými nariadeniami cez vojnu, kedy usadlí Rómovia museli odstraňovať svoje obydlia pri cestách alebo mali obmedzovaný vstup do obcí. V 90-tych rokoch minulého storočia, boli medzi prvými, čo strácali prácu pri rušení podnikov a družstiev. Vytlačilo sa tak mnoho ľudí na okraj a vznikli komunity, bez možnosti participácie na živote majoritnej spoločnosti. Integráciu vnímam ako základný predpoklad prevencie separácie či segregácie, ako aj riešenie ich následkov.
Je bez integrácie možný plnohodnotný rozvoj lokalít, v ktorých menšiny žijú?
Integrácia v lokalitách, ktoré sú národnostne zmiešané, je jedným zo základných predpokladov spoločenskej prosperity týchto lokalít. Zároveň zabraňuje vzniku a rozvoju sociálno-patologických javov a národnostne podmieneným nedorozumeniam a konfliktom.
Je Luník IX reálnym obrazom stavu rómskeho etnika na Slovensku alebo je to špecifický problém?
Veľká časť Rómov je integrovaná. Každá segregovaná komunita má svoje špecifiká, má ich aj Luník IX. Pracoval som tam pred dvadsiatimi rokmi tri a pol roka. Pracovne to bolo moje najkrajšie obdobie, stretol som tam mnoho úžasných ľudí, ktorí vedeli byť prínosom aj pre Rómov z iných miest a obcí, napríklad pri šírení rómskeho skautingu, rómskych hliadok… Preto ja Luník IX nevnímam ako problém.
Spoločnosť ho však za problém vníma.
To skôr média ho vykresľujú ako neriešiteľný problém. Nezachytil som článok, ktorý by objektívne mapoval enormný nárast neplatičstva v 90-tych rokoch minulého storočia. Ale určite ani vám by sa nepáčilo, ak by vám odpojili kúrenie a dodávku teplej vody do bytu z dôvodu, že sused je neplatič. Alebo keby vám s rodinou pridelili sociálny byt o rozlohe 12 metrov štvorcových a k tomu ešte spoločnú kuchyňu a toalety. Taktiež málokto vie o náraste platičstva z 15 na 87 percent. Dúfam, že za pôsobenia terajšieho starostu Mgr. Marcela Šaňu, je platičstvo ešte v lepších číslach.
Aká bola Vaša cesta k Rómom, že ste si povedali chcem sa tomu venovať?
Na Luníku IX som bol poslaný poverením biskupa v roku 1999. Neskôr som sa stal spoluzakladateľom rómskeho skautingu, ktorý sme implementovali aj do ďalších komunít. Ako terénny sociálny pracovník som pracoval cez projekt Belgického červeného kríža v Prešove, potom som zakladal komunitné centrum v Kecerovciach. Teraz pracujem v oblasti terénnej sociálnej práce. Všetky moje pracovné pozície mi poskytovali možnosť denne s Rómami komunikovať, pozorovať spôsob ich myslenia a života.
Čo ste sa Vy naučili pri tejto práci?
Obdivujem tých najchudobnejších, ktorí mi ukázali, že človek toho nepotrebuje k šťastiu veľa.. Za posledné roky sa im zlepšil aj prístup na pracovný trh, často vidím, ako tie najťažšie manuálne práce vykonávajú práve Rómovia. Obohacuje ma ich hudba, tanec, spev… Veľa veci som sa od nich naučil. Aj preto ma moja práca napĺňa.
Je úspešná integrácia otázkou skôr peňazí, alebo prístupu?
Určite je najdôležitejší prístup. Meradlom vyspelej spoločnosti je miera empatie, schopnosť vedieť sa vcítiť do každého jej člena. Ľudia zo segregovaných komunít majú rovnaké túžby ako my všetci. Žiaľ, stretávam sa s tým, že aj ľudia pracujúci v sociálnej oblasti a nielen oni, mi vraveli, že vraj na sociálne dávky pre ľudí zo segregovaných komunít sa vynakladá 70 percent z rozpočtu SR. Realitou je, že na dávky v hmotnej núdzi pre všetkých ich poberateľov (nielen pre ľudí v segregovaných komunitách) v skutočnosti ide len niečo okolo 1 percenta verejných výdavkov (Inštitút ekonomických a spoločenských analýz: Rómovia a sociálne dávky, 2014. Na takýchto dezinformáciach narastá polarizácia spoločnosti. Preto si myslím, že úspešná integrácia závisí v prvom rade od hodnotového nastavenia zainteresovaných.
Je dôležitejší skôr štát, neziskovky, alebo Cirkev pri riešení ich postavenia?
V prvom rade štát má za úlohu vytvárať funkčné nástroje, ktoré umožňujú ľuďom sa aktivovať a využiť svoj potenciál, aby sa vyhli pádu do chudoby a sociálnemu vylúčeniu, alebo aby sa dostali z priepasti sociálneho vylúčenia. Neziskovky a cirkvi majú byť štátu v procese integrácie nápomocné. Zo skúseností však viem, že najlepšie výsledky je vidieť za neziskovkami a aktivitami cirkví, ktoré sa zapojili do pastorácie Rómov.
Koľko je Rómov na Slovensku podľa vašich odhadov?
V súčasnosti neexistujú u nás údaje o počte príslušníkov rómskeho etnika. Podľa rôznych odhadov žije na Slovensku približne od 380 do 500 tisíc Rómov.
Zanechali ste kňazstvo a v minulosti ste sa stali známy silnou kritikou Cirkvi. V podstate ste boli akoby prvý “progresívny veriaci.” Trváte na Vašej kritike Cirkvi?
Určite nie. Mnohé postoje som prehodnotil. Vtedy som zažíval obdobie, keď so sa hľadal, žil som v neistote, cítil sa odstrčený. Mohol som si za to sám, ale nekomunikácia od veľa ľudí s ktorými som si dovtedy rozumel, ma zraňovala. Taktiež mnohé neriešené témy vo vtedajšej Cirkvi sa už teraz riešia, alebo sa o nich otvorene diskutuje, čo ma veľmi teší.
Progresívni veriaci sa snažia predstaviť nový koncept zmesi náboženstva a politiky. Rozumiete mu?
Zastavenie zabíjania nenarodených detí je tou najvyššou prioritou. Argumentácia liberálov je nielen proti Biblii, ale aj proti logike. Už aj niektorí liberáli priznávajú fakt, že život začína počatím, napr. pán Poliačik. Vzápätí však konštatuje, že potratom sa nič zlé nerobí, lebo duša si po potrate vyberie len iné telo, v ktorom je jej umožnené narodiť sa /reinkarnácia/. Pani prezidentka zase tvrdí, že ona osobne by si potrat nikdy nezvolila, ale iným ženám ho dopraje, ako právo ženy robiť si zo svojím telom čo chce. Takýchto protirečivých tvrdení môžeme nájsť u liberálov veľmi veľa.
Rozumiete dnes konceptu progresívneho veriaceho ako ho prezentujú liberáli?
Najprotirečivejšie sú podľa mňa vyjadrenia progresívnych veriacich. Tí sa nechcú nechať obmedzovať nielen žiadnou Cirkvou, ale ani Bibliou, ani samotným Bohom. Chcú vytlačiť Boha na okraj spoločnosti, nechcú aby sa im miešal do života. Hovoria o nahradení božieho zákona nejakými fiktívnymi všeľudskými hodnotami. Mnohým z nás sa niekedy nepáčia niektoré pravidlá cestnej premávky. Môžem teda založiť spoločnosť Progresívnych vodičov, ktorí nebudú rešpektovať tieto pravidlá?
Za rozhovor ďakuje Michal Pátrovič
