Svätá Katarína Sienská je laička, členka Dominikánskeho rádu, teológ a scholastická filozofka, ktorá mala veľký vplyv v danej dobe na Katolícku cirkev. V súčasnosti je spolupatrónkou Európy a učiteľkou cirkvi.
Z 34 Učiteľov Cirkvi je jedinou, ktorá je laička.
Katarína sa narodila a vyrastala v Siene. Od útlej mladosti chcela svoj život zasvätiť Bohu. Po zložení sľubov sa stala znám stigmatami a rozpracovala koncept mystického manželstva s Kristom, kedy zasvätená žena Ježiša vníma ako svojho ženícha. Podobný koncept podporila aj sv. Teraz z Avily.
Svätá Katarína mala veľkú zásluhu za návrat pápeža Gregora XI, ktorý žil v exile vo Francúzskom Avignone, aby sa prinavrátil do Ríma. Po vypuknutí vojny medzi pápežským štátom a Florenciou, ju pápež vyslal na mierové rokovania, ktoré úspešne ukončila.
V čase veľkej schizmy v Katolíckej cirkvi, kedy boli súčasne až traja pápeži, ktorí sa dávali do vzájomnej exkomunikácie, svätá Katarína prosila kardinálov a princov, aby boli poslušní pápežovi Urbanovi VI. a bránili “Kristovu loďku.”
Katarína zomrela 29 apríla 1380 vyčerpaná pokáním. Pápež Urban VI. ju osobne pochoval ako 33 ročnú v bazilike Santa Maria sopra Minerva v Ríme.
Úcta k svätej Kataríne Sienskej sa rýchlo rozšírila krátko po jej smrti. Bola svätorečená v roku 1461, za patrónku Ríma bola vyhlásená v 1866 a za patrónku Talianska spolu so svätým Františkom z Assisi v roku 1939. Bola prvou ženou vyhlásenou za “učiteľku Cirkvi” a Ján Pavol II ju vyhlásil za spolupatrónku Európy v roku 1999.
Svätá Katarína Sienská je jedinečnou postavou stredovekého katolicizmu. Bolo nezvyčajné, aký veľký vplyv a dôveru dokázala ako žena v danej dobe získať u pápežoch, ktorí ju poverovali dôvernými úlohami.
Jej diela, osobitne dielo “Dialógy,” ktoré vznikli v čase extázy, mali veľký vplyv na stredovekú teológiu. Skutočnosť, že patrí len k štyrom Učiteľkám cirkvi, hovorí o jej dôležitosti.
Cirkev si uctieva sv. Katarínu Sienskú 29. apríla.
