Arcibiskup Fulton J. Sheen: Nebo nie je až tak ďaleko

katecheza slider

V jednej známej piesni sa hovorí: “Keď som pri tebe, som v nebi.” Nech to znie akokoľvek ľúbivo, toto nie je nebo, o ktoré človek na zemi zápasí. Ak chceme hovoriť o nebi, musíme najskôr pochopiť, prečo nebo je večnosť. Hovoriť o večnosti znamená pochopiť čas. V nebi nie je čas, nebo existuje mimo čas. Prečo? Čas totiž obmedzuje človeka, aby dosiahol naraz úplné, dokonalé šťastie. Čas spôsobuje, že nemôžete naraz robiť všetko, čo by ste chceli a čo by Vám robilo radosť. Musíte sa rozhodnúť, či najskôr urobíte jedno a potom druhé.

Čas človeka obmedzuje. Preto v nebi, nie je čas, aby radosť bola dokonalá. Všimnime si, že najkrajšie momenty v našom živote zažívame, keď si neuvedomujeme, ako plynie čas. Pri príjemnej debate s priateľmi ako často sme prekvapení, keď zistíme, koľko hodín už prešlo a ani sme si to nevšimli. Naopak, keď nám niečo nie je príjemné alebo sa nudíme, rátame každú sekundu.

Na druhej strane, tu na zemi musíme využiť čas, aby sme sa dostali do neba. Ľudia zvyknú hovoriť, že človek zomrie a pôjde do neba alebo do pekla. Nebo, ani peklo, nezačínajú po smrti, ale začínajú už teraz na zemi. Do neba nás prináša život podľa toho, ako ho žijeme a smrť, podľa toho, v akom stave milosti zomrieme. Ani ten najsvätejší život sa nekončí v nebi, ak zomrieme s jedným smrteľným hriechom na duši.

Život nám dáva čas, aby sme si vypestovali návyky a vlastnosti, ktoré nám umožnia túžiť po nebi. Táto túžba vytvára určitý predpoklad. Tak, ako škola vytvára predpoklad, že budeme vzdelaní. Nebo nie je náhoda. Predstavme si, ako denne virtuóz trénuje na klavíri. Táto vlastnosť je výsledkom lásky, ktorú k hudbe prechováva. Na druhej strane si predstavme človeka, ktorý si za klavír sadne náhodou. Ak stlačí klávesu, ten individuálny tón môže znieť rovnako, ako tón virtuóza. Je to však náhoda, ktorá nie je odrazom lásky a pestovania čností a keby stláčal aj iné klávesy zistíme, že na klavíri nevie hrať.

Spoliehať sa na obrátenie na smrteľnej posteli, je veľmi riskantné. Je to, ako keď študent zanedbáva základy matematiky a predpokladá, že keď príde na vysokú školu a uvidí na tabuli dlhé vzorce, začne matematiku ihneď milovať. Poznám ľudí, čo už tu na zemi žijú akoby boli v nebi alebo v pekle. Raz ma zavolali k zomierajúcemu človeku a ten ma privítal slovami: dajte mi pokoj, chcem ísť do pekla. Tak som mu povedal, že si teda sadnem na stoličku a budem sa pozerať, ako tam smeruje. Tak, ako som tam sedel, nakoniec našiel cestu k spovedi a otvorila sa mu nádej na inú cestu.

Ježiš nám po svojom zmŕtvychvstaní povedal, že nám ide pripraviť miesto do domu svojho Otca. Odkiaľ vedel o dome svojho Otca? Pretože z neho prišiel a poznal ho. Miesto nám musel ísť pripraviť, pretože človek v Božom pláne nebol stvorený pre nebo, ale pre život na zemi. Človek nemal mať miesto v nebi s anjelmi, ale mal žiť v raji na zemi. O tento raj a večný život však človek prišiel následkom hriechu. Keď človek zhrešil, Boh  na človeka nezabudol a prišiel so záchranou. Jej súčasťou bolo, že z ľudstva musela byť zmytá škvrna dedičného hriechu, nakoľko nič nečisté nedokáže existovať v prítomnosti čistého Boha. Preto musel Ježiš prísť na zem a zadosťučiniť Božej spravodlivosti. Obetu vždy prináša nevinný za vinného.

Každý človek, ktorý sa narodil z muža a ženy, mal na sebe dedičný hriech a preto nedokázal priniesť Bohu túto obetu, ktorú vyžadovala Božia spravodlivosť. Áno, Boh je nielen nekonečne láska, milosrdný, ale aj spravodlivý. Preto túto obetu musel priniesť človek, ktorý bol čistý ako Boh. A tým nebol nikto iný, ako Ježiš Kristus –  pravý človek a pravý Boh. Preto sa narodil z Panny a preto Panna bola ochránená od dedičného hriechu. Je to, akoby kráľ odsúdil za nejaký zločin na smrť väzňa a následne povedal, že za väzňa zomrie on sám. Vďaka Bohu dnes človek má nielen zem, ale aj možnosť byť v nebi. Využime ju!

Ven. Fulton J. Sheen

Lost Password

Sign Up