Pracovná skupina o ľudských právach Rady Európskej únie (COHOM) v súčasnosti pripravuje návrh ľudskoprávnych direktív v oblasti nediskriminácie vo vzťahu k tretím krajinám (Draft EU Human Rights Guidelines on Anti-Discrimination). V tomto období prebieha schvaľovanie desiatok finančných nástrojov, na základe ktorých Európska únia poskytne v najbližších rokoch desiatky miliárd eúr krajinám mimo EÚ, či už v prístupovom procese alebo v rozvojovom svete. Poskytnutie týchto financií sa bude vykladať v duchu prijatých výkladových direktív.
Čerpanie takejto finančnej pomoci vyžaduje splnenie mnohých podmienok zo strany tretích krajín, ako je úprava legislatívy alebo príprava konkrétnych projektov podľa priorít. Ak hovoríme o prioritách ako efektívne fungovanie verejných vecí, protikorupčné opatrenia, zlepšovanie životných podmienok obyvateľstva či sociálnej politike, určite je namieste, aby tieto spoločné hodnoty únia v tretích krajinách podporovala.
Určite však nie je v poriadku, ak EÚ chce presadzovať určité ideologické koncepty smerom von, keď vo vnútri samotnej EÚ nie sú na mnohé témy rovnaké názory. Namiesto rovnosti mužov a žien sa má presadiť genderová rovnosť, namiesto ideálneho prostredia pre výchovu detí v rodine tvorenej mužom a ženou sa presadzuje svojvoľné vyjadrenie a zmena genderov, sexuálnej orientácie a ľubovoľného životného štýlu. Ako negatívne javy sa prezentuje kultúra, tradície, stereotypy, historické skutočnosti, ktoré sa majú odstraňovať a potierať.
Z pohľadu právnej istoty nielen pre občanov tretích krajín je alarmujúce, že ministri zasadajúci v príslušnej rade prekračujú právne záväzné hranice dohodnuté v zakladajúcich zmluvách Európskej únie. Smerom dovnútra únie čoraz častejšie vidíme kauzy, kedy Súdny dvor a jeho sudcovia prekračujú hranice legitímne dohodnuté vládami a jednomyseľne podpísané pri zmenách zakladajúcich zmlúv EÚ v Lisabone.
Občania si ešte pamätajú neúspešný text Ústavy pre Európu, ktorej projekt sa zrútil a nenašiel konsenzus vlád všetkých členských krajín, aj z dôvodu kultúrnych otázok a nedostatku transparentných a demokratických procesov. Žiaľ, pozorovaním vývoja vecí sa zdá, že EÚ sa potichu snaží pretlačiť, čo sa nepodarilo záväzne dohodnúť. Jedným z dôkazov je aj fakt, že prijímanie už spomenutých direktív o nediskriminácii prebieha bez kontroly verejnosti. A to napriek tomu, že EÚ sa hlási k transparentnosti všetkých procesov.
Práve v tejto dobe, keď sa zvyšujú protieurópske nálady, by si predstavitelia EU mali uvedomiť, že zahmlievaním pripravovaných dokumentov, ktoré nie sú podrobené dialógu s občanmi, sami prispievajú k dezintegračnému procesu. V záujme zachovanie spoločného európskeho projektu by malo byť našim spoločným želaním, aby sa EÚ vrátila k svojmu heslu “zjednotení v rozmanitosti” a prestala vo svojom vnútri i navonok potichu podsúvať ideológie, ktoré sa jej nedarí presadzovať otvoreným a demokratickým procesom.
Zdroj: TKKBS
