Ježiš Kristus je jedinou osobou v dejinách, ktorej narodenie bolo predpovedané a očakávané. Nikto nevedel, že sa narodí Konfúcius, či Budha. O Kristovi sa vedelo, aj kde sa narodí. O nikom inom nevieme, že by sa ho mocní tak báli, že by vyzabíjali v mieste narodenia novorodencov.
Každá osoba, ktorá sa na tomto svete narodila, prišla na svet, aby tu žila. Ježiš prišiel, aby mohol zomrieť. Vražda bola pre Socratesa koncom jeho učenia. Pre Ježiša však bola smrť jeho cieľom a naplnením jeho života. Iba málo slov, ktoré na zemi povedal, nejakým spôsobom nepoukazuje na kríž. Sám seba prezentoval primárne ako Spasiteľa a nie ako učiteľa. Bolo by k ničomu totiž učiť človeka byť dobrým, pokiaľ by človek aj nedostal duchovnú silu byť dobrým, teda víťaziť nad zlom.
Dejiny každého človeka sa začínajú narodením a končia smrťou. V osobe Krista však bola smrť na prvom mieste. Sväté písmo opisuje Ježiša ako baránka, ktorého vedú na zabitie. Kríž bol na prvom mieste v jeho živote a kríž spätne dáva význam jeho narodeniu. Jeho život je jediným, ktorý sa akoby odvíja od konca.
Ak Kristus je tým, kým tvrdil, že je, teda Spasiteľ a Vykupiteľ, je ho dobre nasledovať aj v zlých časoch. Jednú vec však Kristus nikomu z nás nedovolí. Vyberať si len niečo z jeho slov, prikázaní, učenia. Krista treba prijať v celistvosti, nie vyberavo. Nemožno len vidieť Krista, ktorý vie kupcov vyhnať z chrámu, Krista, ktorý vytne strom neprinášajúci ovocie, Krista ktorého slová budú ako rozbúrené more. Tieto činy Krista radi vidia aj politickí revolucionári. Tento Kristus však nikomu nedá priestor ťažké slová ignorovať a vyberať si populárne hrozienka. Úplný Kristus učí nenávidieť zlo s oddaním, milovať dobro aj za cenu, že nám prinesie smrť, ktorá je bránou do večnosti.
Fulton J. Sheen
