Modlitba ruženca sa viaže k sv. Dominikovi, ktorý v roku 1206 sa nachádzal v meste Prouille vo Francúzsku a snažil sa konvertovať násilnú sektu, ktorá plienila juh Francúzska. Napriek všetkému úsiliu nemal väčší úspech. V zúfalstve sa sv. Dominik utiahol na tri dni do lesa pri meste Toulouse a postil sa. Na tretí deň sa mu zjavila Panna Mária a dala mu ruženec ako nástroj proti herézam a bludárstvu.
O rozvoj modlitby sa nakoniec zaslúžili dominikáni. Sv. Dominik silu modlitby ruženca mohol vidieť, keď sa ocitol uprostred násilnikov, ktorí vtrhli do kláštora a vyvraždili všetky rehoľné sestry. Sv. Dominik sa s ružencom v ruke postavil medzi nich a videl ich okmažitú konverziu. Sv. Dominik zomrel v roku 1221, ale modlitba ruženca sa uchovávala vo forme bolestného, radostného a slávnostného ruženca v komunite Dominikánov naďalej. Je to kontemplatívna modlitba, o ktorej sv. Ľudovít z Monfortu povedal, že diabol sa jej bojí zo všetkých najviac, pretože je postavená nie na modlitbách vymyslených ľuďmi, ale Bohom. Pozostáva z modlitba Otče náš, ktorú Ježiš priamo naučil ľudí a modlitbou Zdrávas Mária, ktorú Boh predstavil svetu cez anjela Gabriela. Modlitba Ó Ježišu je zase modlitbou, ktorá k ružencu bola doplnená po fatimských zjaveniach a naučila ju pastierikov samotná Panna Mária.
Sviatok Ružencovej Panny Márie sa viaže k víťazstvu európskych vojsk nad Turkami, ktorá sa odohrala pri Lepante 7. Októbra 1571. Katolícke vojsko vtedy porazilo moslimov, ktorí boli v násobnej prevahe a plavili sa na definitívnu porážku Európy. Pred bojom sa musel každý vojak vyspovedať a vtedajší pápež sv. Pius V. vyzval celý katolícky svet na modlitbu ruženca, za ochranu Európy a katolicizmu. Za týmto účelom sa aj on sám zhromaždil s biskupmi v bazilike Santa Maria Maggiore a po vzoru Mojžiša sa modlil za víťazstvo. Počas modlitby dostal zjavenie z neba, že vojská vyhrali a poďakoval Panne Márii, že svojim orodovaním sa zasadila za ochranu katolíckej Európy, ktorá bola rozkladaná zvnútra protestantizmom a zvonku moslimami.
Pápež nariadil každoročne sláviť 7. október ako spomienku na víťazstvo a tento sviatočný deň v Cirkvi zasvätil Panne Márii Víťaznej. Až v roku 1960 pápež Pavol VI. sviatok premenoval na sviatok Panny Márie Ružencovej
