KDH ohlásilo, že bývalý predseda KDH Ján Figeľ bude za hnutie kandidovať aj za europoslanca. Podmienkou Figeľa bolo, aby kandidoval z posledného miesta, ktoré sa považuje za najlukratívnejšie a to hneď po prvom mieste.
Podľa politológov posledné miesto na kandidátke strany má tú výhodu, že kandidát je ľahko nájditeľný pre voličov v zozname a posledné miesto dáva kandidátovi počas kampane výhodu, že môže zdôrazňovať svoju skromnosť, bezvýznamnosť a ochotu tvrdo pracovať a vzbudzovať ľútosť, že je posledný v poradí. Túto stratégiu vo viacerých voľbách využil Igor Matovič. V skutočnosti na prekrúžkovanie nie je dôležité na akom mieste sa nachádza kandidát, ale dôležitý je počet preferenčných hlasov.
Alojz Hlina, ktorý rétoricky útočil proti tzv. starej garde a za prioritu považoval generačnú výmenu starých politikov za nových, Jána Figeľa za starú gardu nepovažuje a nazval ho „otcom zakladateľom.“ KDH vzniklo po revolúcii podpismi tisícov občanov, ktorí sú považovaní všetci za „otcov zakladateľov.“ KDH nezverejnilo, či ponúklo kandidovať do eurovolieb aj bývalým predsedom Pavlovi Hrušovskému a Jánovi Čarnogurskému.
Kandidatúre Jána Figeľa predchádzalo eliminovanie Anny Záborskej, dlhoročnej poslankyne KDH v Európskom parlamente, ktorej KDH neumožnilo kandidovať z dôvodu prijatia pravidla „trikrát a dosť.“ Eliminovanie Záborskej výrazne zvyšuje šance Figeľa uspieť v boji o post poslanca.
