Arcibiskup Fulton Sheen: Pád a návrat Šimona Petra

Hlavne postavy evanjelia katecheza

Šimon Peter je najmilovanejšou postavou Nového zákona. V charaktere svätého Petra sa stretajú dve podstaty. Jedná je tá svätá, ktorú dostal od Boha a druhá je tá ľudská, ktorú dostal od svojich rodičov. Poznáme príbeh, ako Ježiš Kristus pri stretnutí so Šimonom mení jeho identitu tým, že mu zmení meno na Peter, čo v preklade znamená skala. Ak je nejaké slovo, ktoré je najmenej výstižné, či najmenej vhodné pre Šimona, je to práve slovo skala. Náš Pán si musel kúsať do jazyka keď Šimona nazval skalou. Ježiš totiž vedel, že Šimon je na ceste, kedy sa jedného dňa stane skalou, aj keď ňou v danom okamihu nebol.

Každý máme v sebe dve podstaty. Božiu, ktorá sa nám stáva naším poslaním a ľudskú, ktorá je naším dedičstvom. V živote Šimona Petra sú tieto dve podstaty, rovnako ako v živote ľudí, akoby oddelné. Sú fázy v živote, kedy v nás prevažuje Božia podstata a vtedy sme Petrom, sú však aj chvíle, kedy dominuje naopak tá ľudská a vtedy sme Šimonom. Evanjelia nám poskytujú celkom nelychotivý obraz o charakterových črtách Šimona Petra. Každá udalosť, v ktorej sa Peter spomína, má v sebe nejaký prvok, ktorý pre Petra nevyznieva najlepšie.

Evanjelium podľa svätého Lukáša nám hovorí o tom, ako Ježiš vošiel do domu, v ktorom ležala Petrova švagriná vo vysokých horúčkach. V tom čase sa rozlišovali dva druhy horúčiek. Vysoká a nízka. Pojem vysoká horúčka označovala prípady, kedy sa považoval stav človeka za veľmi vážny. Dnes by sme povedali, že ide o smrteľne chorého človeka. O tom, že Petrova svokra je smrteľne chorá sa Ježiš nedozvedel od Petra. Nie Šimon Peter, ale « oni », povedali Ježišovi o stave, v akom sa nachádzala táto žena.

Evanjelium ďalej pokračuje príbehom, kedy Ježiš učil na brehu jazera zástupy z loďky a v tom Ježiš poprosil Šimona, aby spustil siete do vody. Predstavme si situáciu. Boli na brehu, slnko bolo na oblohe. Šimon ako skúsený rybár vedel, že po východe slnka a blízko brehu sa ryby nechytajú. Navyše vedel, že Ježiš je stolár a o chytaní rýb nič nevie. Svoju pochybnosť o Ježišovom odporúčaní aj jasne prejavil: “Učiteľ, celú noc sme sa namáhali, a nič sme nechytili. Ale na tvoje slovo spustím siete.” (Lk 5,5). Šimon Peter nazýva Ježiš len « učiteľom ». Potom, čo Peter videl koľko rýb bolo z mora vytiahnutých, Šimon Peter mení oslovenie a nazve Ježiša « Pánom ». “Pane, odíď odo mňa, lebo som človek hriešny.” (Lk 5,8). Peter Šimon o Ježišovi hovorí ako o Pánovi, ale zároveň priznáva svoju hriešnosť. V akom kontraste je to oproti tomu, ako Ježiša hodnotil nedávno.

To, ako veľmi je Šimon Peter charakterovo blízky nám ľuďom, môžeme badať aj na veľmi priamočiarej otázke, ktorú položil Ježišovi a to spôsobom, ako to vie položiť len človek: “Pozri, my sme opustili všetko a išli sme za tebou. Čo z toho teda budeme mať?” (Mt 19, 27). Veľmi logická otázka človeka, ktorý vie čo má a chce vedieť, čo bude mať z toho, že bude pri Ježišovi. Dnes by sme povedali, že chcel vyhodnotiť riziko. Porovnať si všetky pre a proti. Ježiš v odpovedi nenecháva Petrovmu telesnému « Ja » žiadnu falošnú ilúziu. Šimon Peter dostáva prísľub večného šťastia v nebi, no zároveň Ježiš pripravuje apoštolov na utrpenie, ktoré ich čaká na zemi.

Na týchto troch jednoduchých príbehoch získavame obraz o Šimonovi Petrovi, ktorý je človekom nemajúcim v obľube disciplínu, umŕtvovanie, sebazapieranie. Šimon Peter je jednoducho naozaj jedným z nás. Keď Ježiš hovoril apoštolom o tom, ako veľmi bude musieť trpieť, bol to opäť Šimon Peter, ktorý Ježišov kríž a utrpenie odmietol. Peter si ho vzal nabok a začal mu dohovárať: “Nech ti je milostivý Boh, Pane! To sa ti nesmie stať!” On sa obrátil a povedal Petrovi: “Choď mi z cesty, satan! Na pohoršenie si mi, lebo nemáš zmysel pre Božie veci, len pre ľudské!” (Mt 15, 22-23).

Božstvo Ježiša bol Šimon Peter ochotný prijať, ale Ježišov kríž už nie. Všetky evanjelia majú spoločné to, že kladú Šimona Petra do popredia. Asi najznámejšia časť evanjelia vzťahujúca sa na Šimona Petra sa týka udalostí, ktoré sa udiali po Poslednej večery. Evanjeliá nám nepredkladajú iba príbeh svätého Petra, ktorý voči Ježišovi zaujal určitý postoj, ale Duch Svätý nám takto predkladá náš individuálny príbeh, aby sme si uvedomili, ako sa vieme od Boha nielen vzdialiť, ale priamo odrezať. Prenesme sa teraz do Getsemanskej záhrady v tú noc, kedy náš Pán v plnej agónii očakával svoje utrpenie a Šimon Peter prejde piatimi stupňami duchovného pádu a troma fázami znovuzrodenia. Každý človek je vystavený hrozbe rovnakého pádu a možnosti rovnakého prinavrátenia sa k Bohu.

Ježiš vo chvíli ako sa po Poslednej večeri premiestnil s apoštolmi do Getsemanskej záhrady, požiadal Šimona Petra, aby spolu s ním bedlil a modlil sa. Šimon Peter napriek tomu zaspal. Z vlastnej skúsenosti poznáme, že ak nás niečo veľmi trápi alebo sme vystrašení, nevieme zaspať. Šimon Peter očividne v túto noc nebol vystrašený. Nebol ani znepokojený Ježišovou agóniou, ktorú v tú noc bolo čoraz viac na Ježišovi badať. Ak človek zanedbá modlitbu, prípadne modlitba sa stane povrchnou, zákonite človek začne strácať cit pre Boha a Božie veci. Častokrát aj naša modlitba vyúsťuje do spánku. Modlitbu zanedbávame a rovnako našu účasť na Svätých omšiach začíname vynechávať. Amputujeme sa takto od mystického tela Kristovho.

Po úpadku duchovného života, ktorý sa začína zanedbávaním modlitby a účasti na Svätej omši, človek začína cítiť potrebu byť viac aktívny. Evanjelium nám predkladá, ako bol Šimon Peter pri zatýkaní Ježiša jediným z apoštolov, ktorý zobral meč a odsekol vojakovi ucho. Posledný zázrak, ktorý náš Pán na zemi uskutočnil bolo práve uzdravenie vojakovho ucha. Šimon Peter, ktorý zanedbal modlitbu sa teraz prezentuje ako veľký aktivista. Aktivizmus je veľmi často náhradou za zanedbanú modlitbu. Človek vie, že mal by sa modliť a venovať čas rozvoju vzťahu s Bohom, svojim Stvoriteľom, avšak nerobí to. Preto sa človek začína aktivizovať v množstve iných oblastí, čo má byť určitou náhradou za zanedbávanie vzťahu k Bohu. Často takýchto ľudí počujeme hovoriť: « Nemodlím sa, ale na rozdiel od tých čo sa modlia ja pomáham iným ». Pri aktivizme sa človek ľahko a často dostane do rozporu s inými, ktorí majú odlišný postoj, či priam vedie k prejavom nepriateľstva. Tým, že Ježiš prikázal Šimonovi Petrovi schovať meč a uzdravil vojakovo ucho, dal celej Cirkvi a veriacim jasný odkaz: “O Váš aktivizmus, ktorý je len náhradou za zanedbanú modlitbu, Ja nestojím.”

Sväté písmo nám ďalej hovorí, že po tom, čo Ježiša zatkli, Šimon Peter ho nasleduje z diaľky. Keď Ježiša viedli cez údolie Cedrón smerom k Jeruzalemu, dá sa predpokladať, že apoštol Ján sa na rozdiel od Petra nachádza pri Ježišovi. Rovnako bol pri ňom aj pod krížom. Duch Svätý nám však považoval za potrebné v evanjeliu zdôrazniť, že práve Šimon Peter nasledoval Ježiša z diaľky. V tomto treťom štádiu odpadnutia od Boha a viery, človek ešte stále má vo svojom vnútri vedomie o tom, že Boh existuje, že mu patrí a tvorí s ním určité spoločenstvo. Možno sa ešte stále bezducho a zo stereotypu zúčastňujeme aj nejakých náboženských pobožností, bezducho stojíme na Svätej omši, ale na Svätú spoveď a teda ani na Sväté prijímanie už poväčšine nechodíme. Boh je už niečo veľmi vzdialené, neosobné, ale ešte stále cítime potrebu nestratiť ho zo zreteľa. Naša viera je príliš slabá, aby sa od nej dala očakávať obeta. Viac nás zaujímajú politické a ekonomické správy, klebety. Nasledovať príliš blízko Ježiša je pre nás už záťažou. Vyžaduje si to veľa síl a odriekania. Na ceste je to pre nás bez týchto obmedzení jednoduchšie. Duchovnosť kohokoľvek viete posúdiť podľa jeho vzťahu k Bohu. Ak človek má Boha v duši, chce s ním byť, chce byť vyspovedaný, chce ho príjmať v Eucharistii. Ak ide, podobne ako Peter, pri Ježišovi z diaľky, radšej sa drží ďaľeko od Svätej omše, od ruženca, od Svätého písma.

V deň ukrižovania Ježiša bolo v Jeruzaleme chladno. Apoštol Ján sa nachádzal zrejme stále pri Pánovi a Peter ho stále z diaľky pozoroval a to až do chvíle, kedy si Šimon Peter povedal, že už ho Ježišov osud až tak veľmi nezaujíma a že mu nestojí za tu námahu ohrozenie, aby išiel ďalej za ním. V tom Šimon Peter zastal a začal sa zohrievať pri ohni. Potom, čo Peter zanedbal modlitbu, nahradil modlitbu zbytočnou aktivitou a začal sa vzďaľovať od blízkosti Boha, zákonite nastáva štvrté štádium odpadnutia od viery a tým je hľadanie pohodlia. Šimon Peter pohodlie našiel zohrievajúc sa pri ohni počas chladnej noci. V každodennom živote človek, ktorý hľadá pohodlie a oddych, zvykne hovoriť, že “ľudia majú len samé prehnané požiadavky”, “nemôžem sa roztrhať”, “mám len jedno zdravie”. Musím myslieť aj na seba a zohriať sa pri ohníku rovnako ako Šimon Peter.

Okolostojaci začínajú Šimona Petra pri ohni spoznávať: “Veru si z nich, veď si aj Galilejčan.” (Mk 17,70). A Šimon Peter následne zapiera Ježiša: “Nepoznám toho človeka.” » (Mt 26,72). Všimnime si, že Šimon Peter nenazýva Ježiša jeho pravým menom, ale nazýva ho všeobecne “človekom”. Človek čo stratí vieru, Boha nenazýva pravým menom. Pán neba a zeme sa stáva pre Šimona Petra jedným z nás – je obyčajným človekom.

Je na každom z nás si položiť otázku, v ktorom stupni sa nachádza moja viera. Ak existuje päť štádií, ktorými sa od Boha vzďaľujeme, existujú tri stupne, ktorými sa k Bohu vieme prinavrátiť. Prvý stupeň je napomenutie. Ježiš vopred Šimona Petra upozornil, že skôr ako kohút trikrát zakikiríka, trikrát ho zaprie. Presne sa to aj tak stalo. Zakikiríkanie kohúta pripomenulo Šimonovi Petrovi Ježišove proroctvo. Takto sa nám Boh pripomína vždy a znova, pokiaľ my by sme chceli na neho zabudnúť. V našom živote takýmto zakikiríkaním kohúta môže byť nájdený ruženec v dome, keď sme si mysleli, že už sme všetko nepotrebné vyhodili. Môže to byť stretnutie s kamarátom, ktorý ide v nedeľu s rodinou na Svätú omšu vo sviatočnom oblečení, kým my ideme na nákup do obchodu. Tento prvý stupeň ako sa nám Pán pripomína sa týka vecí, ktoré sú mimo nás. Je to akýsi stupeň vystretia rúk dobrého Pána voči nám.

Druhé štádium už má svoj pôvod v samotnom Pánovi. Jedno z najkrajších častí evanjelia je, ako Šimon Peter stojí pri ohni, zhovára sa so ženami a v tom sa otvoria dvere, ktorými prechádza Ježiš. Šimon Peter urobil presne to, čo by v danej situácii urobil každý človek, ktorý odpadol od viery. Ježišovi sa otočil chrbtom. Jeho samotnú prítomnosť totiž už nedokáže vystáť. Ježiš prichádza zozadu a je to On, ktorý sa na Petra obracia a zahľadí sa mu do očí. Judáš pocítil sladkosť jeho pier, Šimon Peter prenikavú lásku Kristových očí. To, ako nás nekonečne Ježiš miluje vidíme na tom, že sa za nami obracia. Kým človek sa odvracia od neho, Boh sa od človeka neodvracia nikdy.

Tretie štádium je pre Šimona Petra oslobodením. Vyšiel von a trpko zaplakal. Oslobodenie sa nachádza len tam, kde je sprevádzané s obrátením a pokáním. Ukončenie tejto dramatickej scény však nachádzame až pri zmŕtvychvstalom Ježišovi. Vzkriesený Kristus nevyužije stretnutie so Šimonom Petrom na to, aby ho pokoril a pripomenul mu jeho pád a zradu. Náš Pán mu ani raz nepripomínal to, čo sa stalo. Ani raz mu nevyhodil na oči ako sa zachoval a už vôbec nie to ľudské – « vidíš, hovoril som ti ». Boh žijúcemu človeku preukazuje milosrdenstvo. Božia spravodlivosť začína po smrti človeka. A tak, kým žijeme, využívajme nárok, ktorý každý hriešny človek má voči Božiemu milosrdenstvu a odpovedzme iba na jednu otázku, ktorú nám Ježiš predkladá: “Šimon, syn Jánov, miluješ ma?” (Jn 21,16).

Lost Password

Sign Up