Darius Hatok: “Národ, ktorý vymiera, potrebuje investovať do rodín, nie stíhačiek.”

Rozhovory

Ing. Darius A. Hatok– ekonóm, manažér, zakladal a riadil projekty ako vznik katolíckej TV LUX, následne bol jej riaditeľ, bývalý riaditeľ Vydavateľstva Don Bosco, hlavný radca podpredsedu NR SR, zakladateľ projektu TALENTY – Tvorivé stavebnice. Založil a riadil projekt www.prebuducnost.sk – ktorý monitoroval skutočné výdavky rodiny na deti. Podľa čoho navrhol spolu s tímom legislatívcov daňové zvýhodnenia pre pracujúcich rodičov s deťmi. 

V rozhovore sa dočítate:

  • aké výzvy doby konfrontujú rodinnú politiku na Slovensku
  • prečo Slovensko vykazuje jeden z najhorších demografických trendov
  • aké opatrenia na zvrátenie tohto vývoja Slovensko má ešte k dispozícii

Svetlo SvetaSte iniciátorom definovania dlhodobej ekonomickej a sociálnej podpory rodiny na Slovensku naprieč politickým spektrom. Čo je jej podstatou?

Dárius A. Hatok: Slovensko patrí medzi krajiny s najhorším demografickým trendom. Ľudia si možno ešte neuvedomujú, ako vypuklý tento problém je, čo to znamená. Na druhej strane je toto zodpovednosť politikov. Oni majú všetky potrebné údaje k dispozícii. Je to ako s bankrotom. Dlho to necítite a potom to príde zo dňa na deň. Demografický trend na Slovensku je najväčším ekonomickým rizikom pre slovenský národ. Prekvapuje ma, že máme na stíhačky 1,6 mld, máme na podporu pre zahraničných investorov, ale nemáme na podporu slovenských rodín, ktoré držia celý systém ekonomicky nad vodou.

Myslíte si, že ochrana rodiny nie je pre politikov prioritou?

Slovensko sa tak trochu ocitlo v pasci vlastného úspechu. Stretávam sa s ľuďmi z rôznych oblastí a vidím rovnaký trend. Deklaruje sa podpora športu, cestovnému ruchu, rodine, životu, každá organizácia má vznešené deklarácie, ale v praxi sa robí veľmi málo, ak vôbec niečo. Ľudia z hokeja hovoria, že úspech spôsobil, že sme zaspali na viac ako 10 rokov a náhle to teraz cítime. Čas plynie a sú určité javy, ktoré ak prekročia únosnú hranicu, sú nezvratné. Je to ako pri jadrovom reaktore. Od istého momentu je akcia v ňom nezvrátiteľná a nekontrolovateľná.  Demografický trend zvrátiť je takmer nemožné. Ak jedná generácia nemá dostatočný počet detí, ta nasledujúca ich musí mať aj za tú predošlú. Preto na najmenšie výkyvy treba rýchlo reagovať. My sme sa už dávno ocitli mimo trajektórie a akoby si to nikto neuvedomoval.

Nie je negatívny demografický trend sprievodným javom každej modernej spoločnosti?

Do určitej miery je to pravda, ale nie pravidlo. Slovensko patrí v tomto smere medzi najhoršie krajiny. Francúzsko, Spojené štáty americké, majú prirodzený prírastok a nesúvisí to iba s imigráciou. Aj na prípade slovenských rómov vidieť, že integrovať väčšie ucelené komunity je pre nás výzva. Demografický výpadok nás stavia pred zásadnú dilemu. Ak budeme chcieť udržať ekonomický rast, budeme sa musieť  masívne otvoriť imigrácii. To sa bavíme o novej kapitole v dejinách slovenského národa. Dovtedy treba využiť všetko na zvrat tohto trendu.  Ak definujeme bezpečnostné riziko ako javy, ktoré ohrozujú prežitie národa, tak súčasný demografický trend je najväčším bezpečnostným rizikom.

Ak definujeme bezpečnostné riziko ako javy, ktoré ohrozujú prežitie národa, tak súčasný demografický trend je najväčším bezpečnostným rizikom“ 

 

Ako vyzerá politika zmeny?

Štát sa dal do polohy, že vyberá dane, aby riešil sociálnu politiku, podporu rodín, školstvo, zdravotníctvo, bezpečnosť. Vidíme, že štát zlyháva vo všetkých týchto oblastiach. Treba preto zmeniť uhol pohľadu, ako hodnotíme, čo štát má robiť a čo je aj schopný reálne poskytnúť. Na Slovensku sme svedkami, že štát v oblastiach, ktoré má robiť zlyháva a je extrémne aktívny v rôznych investičných projektoch, ktoré by vedel efektívnejšie robiť súkromný sektor.

Aké prístupy by mal štát prijať?

Štát stráca monopol na poskytovanie určitých služieb a platí to predovšetkým v sociálnej oblasti. Keď štát láka investorov, dáva im podporu, aby prišli a investovali v tejto krajine. Občania nie sú rukojemníci štátu, ale dnes, kedy majú možnosť žiť na Slovensku alebo v inej krajine, štát musí predstaviť atraktívny balík podpory, aby sa rozhodli « investovať » na Slovensku, čo z pohľadu rodiny znamená, že príjmu rozhodnutie žiť tu, založiť si tu rodinu, porodiť slovenských občanov, dôverovať školskému a zdravotníckemu systému tejto krajiny. A tento « balík » podpory má viacero bodov, ktoré spolu súvisia a sú previazané. Len, ak ich implementujeme ako celok, môžeme byť úspešní.

Znamená to, že dnešný model nepodporuje zakladanie rodín?

Samozrejme, že nie. Povedzte mi jeden dôvod, prečo mať zo sociálneho pohľadu rodinu a mať ju početnú. Samozrejme, že zakladanie rodín má v sebe nielen ekonomický motív, ale predovšetkým emočný a duchovný, ale práve preto systém nemôže byť nastavený tak, že trestá početné rodiny. Dnes slovenskému hospodárstvu chýbajú státisíce pracovných síl. Mať dieťa je síce pre rodinu emočným rozhodnutím, ale pre štát je to ekonomickým prínosom. Žiaden štát nemá pocity k Vášmu dieťaťu. Dieťa je prínosom pre spoločnosť a ekonomiku. A preto rodičia musia cítiť od štátu aj ekonomické uznanie za to, že priniesli spoločnosti túto obetu. Je neprijateľné, aby rodič pozitívne necítili počas svojho aktívneho života a v starobe, ak priniesol Štátu tento prínos.

V programe viacerých politických strán sa začína objavovať ako riešenie “daňový bonus” na dieťa. Je to riešenie?

Ak by som dal povrchnú odpoveď, tak áno. Ak pôjdeme do serióznej debaty, tak daňový bonus môže byť prospešný, ale rovnako to môže byť zlé riešenie. Je to ako pri kúpe auta. Nestačí sa opýtať, či nejaké auto je dobré. Závisí to od toho, na čo chcete auto používať. To isté auto môže byť pre jedného dobré a pre druhého nie. Daňový bonus má význam, len ak je súčasť širšieho balíka opatrení. Politici však prijímajú daňový bonus akoby to bolo jediné vhodné riešenie, pretože to dobre znie. Podporuje to ekonomicky aktívne rodiny a nemá to priamy dopad na hotovostné výdavky rozpočtu.

Kde vidíte úskalia daňového bonusu?

Ak naviažete prorodinnú politiku iba na daňový bonus, v skutočnosti robíte nasledujúce rozhodnutia. Po prvé, rozširujete sociálnu priepasť medzi deťmi z chudobných rodín a z bohatých, nakoľko daňový bonus si vedia vo väčšej miere uplatniť dobre príjmové rodiny. To nie je kresťanské, ani sociálne. Cez slepú politiku daňového bonusu sa dostaneme ľahko do situácie, kedy bohatá rodina s jedným dieťaťom môže dostať podporu a slobodná matka so štyrmi deťmi, nie. Spojené štáty sú najväčším protagonistom rodinnej politiky cez daňový bonus a ten je naopak koncipovaný tak, že na neho majú nárok iba chudobní, nie bohatí. Na Slovensku však vidieť opačný trend.

Ako skĺbiť teda podporu rodín a to, aby neprišlo k zneužívaniu systému?

Na západe sa pod « zneužívaním » sociálneho systému rozumie skôr nárokovanie si na podporu, na ktorú nemáte nárok a to podvodným konaním. Na Slovensku sme začali o zneužívaní sociálneho systému hovoriť, aj keď sa to hanbíme takto povedať, v súvislosti so zvýšeným počtom detí v rodinách rómskych spoluobčanov. A práve tento predpoklad sociálnej politike zväzuje ruky, pretože cítiť, že nechceme podporiť jedných, ale chceli by sme druhých a hľadáme ako to urobiť, najlepšie, aby to nič nestalo. Otvorene treba povedať, že kľúčom k riešeniu demografického problému a podpory rodín je aj integrácia rómskej komunity. Ide to ruka v ruke. Netreba vymýšľať koleso, treba sa inšpirovať krajinami ako Kanada, ktoré majú úžasné výsledky v integrácii iných komunít a to až do miery, že dosahujú najlepšie výsledky v medzinárodných školských testoch.

Ministerstvo pri zlých výsledkoch sa obhajuje nepriamo, že je to spôsobené zlými výsledkami “marginalizovanými” skupinami.

Práve na to narážam. Ak štát nebude schopný integrovať deti z marginalizovaných a znevýhodnených skupín napriek tomu, že denne v školských zariadeniach trávia 8 hodín, tak bude musieť priznať, že to nevie a bude treba túto “službu” delegovať na súkromný sektor a u neho si to objednať. Je neprijateľné, že štát argumentuje týmto spôsobom. Do Kanady príde každý rok 1% novej populácie z celého sveta a školský systém ich vie integrovať vedomostne, jazykovo a kultúrne. Pritom platí pravidlo, že školské úlohy sa doma nerobia, ale robia sa v škole. Práve preto, aby neboli znevýhodňované deti z rodín, kde sa nevedia rodičia do vzdelávacieho procesu plnohodnotne zapojiť. To, aké výsledky má Slovensko napriek eurofondom, je veľká hanba.

Aké návrhy odporúčate

Ucelený a prepracovaný koncept. Matka, ktorá je na materskej, musí mať uznaný spoločenský status. Materstvo nie je trest. Žena nemôže cítiť zhoršenie svojho spoločenského a sociálneho statusu len preto, že si plní svoju úlohu matky. Po dobu materskej má mať každá žena príjem na úrovni priemeru príjmu národného hospodárstva. Týmto spoločnosť oceňuje, že materstvo je hodnota, nie trest. Samozrejme, že dĺžka materskej je otázkou spoločenského konsenzu. Toto je nesmierne dôležité najmä ak zohľadníme, že pri početných rodinách je matka vyradená z pracovného trhu, niekedy aj na 10 rokov. Sú zamestnania, kedy treba priznať, že sa žena po takejto dobe už ani nevie plnohodnotne naspäť začleniť.

„Žena nemôže cítiť zhoršenie svojho spoločenského a sociálneho statusu len preto, že si plní svoju úlohu matky. Po dobu materskej má mať každá žena príjem na úrovni priemeru príjmu národného hospodárstva. Týmto spoločnosť oceňuje, že materstvo je hodnota, nie trest.“

 

Je ústavné poskytovať príspevky na dieťa a pritom vyčleniť z toho detí z chudobných rodín? Pretože to sa vlastne deje, ak sa celá prorodinná agenda viaže na daňovú úľavu. Sú objektívne aj prípade, kedy matka štyroch detí pracujúca v Tescu z takejto daňovej úľavy nič nemá.

Sú nálezy ústavných súdov z iných krajín, ktoré vylučovanie rodinných príspevkov len pre niektorých, vyhlásili za protiústavné. V týchto prípadoch však išlo skôr o priame finančné platby. Daňový bonus v praxi vylučuje prípady ako spomínate, ale nemyslím si, že by bol priamo protiústavný, pretože v teoretickej rodine nevytvára prekážky niekomu dosiahnuť príjem na čerpanie daňového bonusu. Ale áno v praktickej rovine je toto problém.  Práve preto navrhujem princíp, aký používajú vlády pri podpore investorom. Ak preferujete pomoc v podobe daňovej úľavy, bude vyššia, pretože je menej náročné ju poskytnúť. Ak preferujete finančnú hotovosť, bude nižšia. Zavedenie pravidla 2:1, teda daňová úľava v dvojnásobnej výške ako finančný príspevok, by bolo riešením aj pre slovenské rodiny.

Ako podporovať trend, aby rodiny mali viacero detí?

Politické strany na Slovensku nechcú podporovať mnohodetné rodiny, lebo predpokladajú, že ide o marginalizované rodiny. Vždy platilo, že kresťanské rodiny sú mnohodetné a ak sú mnohodetné, tak sú skôr chudobné. Slovensko dnes legislatívne tresce rodiny s viac deťmi. Preto treba uviesť princíp odmeny pre takýchto rodičov a to v tej forme, že ak ich deti vstúpia na trh práce a budú zárobkovo činní, aby mohli priamo svojim rodičom asignovať 10% svojho príjmu pred zdanením a odpísať si ho zo zdaňovacieho základu. Takto sa bude prejavovať súdržnosť rodín, medzigeneračná solidarita a zároveň aj uznanie za to všetko, čo rodičovstvo predstavuje.

Politici odpovedajú vždy finančnými výdavkami.

Dane ľudia platia, aby sa redistribuovali na priority. Najvyššou prioritou je, aby národ bol zdravý, žil v bezpečí a prežil. Nie politici, ale spoločnosť má určovať, čo týmito prioritami majú byť, čo chcú, aby sa z ich daní prioritne presadzovalo. Slovensko zažilo generáciu politikov, čo nechali rozrásť neefektívnosť a korupciu do obludných rozmerov. Títo ľudia vedia, že ak by sa odkrojil veľký balík verejných zdrojov na túto prioritu, zostane im podstatne menej na kradnutie, neefektívne tendre, zbytočné projekty a aj stíhačky. To, ale neznamená, že tou cestou sa nemáme vydať.

Lost Password

Sign Up